In shine of sunflowers 11.

30. srpna 2012 v 21:11 | Sisa |  In shine of sunflowers
Tom sedel za stolom vo svojej pracovni a vypĺňal tlačiva k práve vyriešenému prípadu. Vražda prostitútky. Jak tuctové. Tento rok už tretia. Frustrovane vydýchol a zavrel oči. Zaspomínal.
*Flashback*
Tomov zverenec sa hojdal na kuchynskej stoličke a prstami preberal medvedíkovú srsť. Mladý policajt frustrovane vydýchol a macíka mu vzal. Jemne ho za boky postavil a oprel o stenu. Jemne sa na neho usmial a vyhrnul mu tričko až po bradu. Údajný Bill vypískol a roztomilo začervenal. Dredatý mladík prstami jemne skúmal chlapcovo tetovanie. Podľa evidencie by ho mohol nájsť a zistiť čo znamená. Ešte raz po ňom prešiel prstami a usmial sa na chlapca.
"Stále si na nič nespomínaš?" pomaly mu znova stiahol tričko a vrátil svojho plyšového maca.
"Nie." Zamumlal chlapec smutne a zaboril nos do kožúšku. Mladík skľúčene vydýchol. Vedel, že by mal byť šťastný ale stále otcovým slovám úplne neveril. Napadla ho však spásna myšlienka. Usmial sa. "Bill? Bež sa obliecť. Pôjdeme na výlet." Chlapec prekvapene zamrkal a zmätene po svojom záchrancovi tekal očkami. Tom sa pousmial a sám ho navliekol do svojho oblečenia, kým ho vzal za ruku a odviedol do auta.
Cesta ku škole trvala len pár minút.



"Poď." Usmial sa na chlapca a vzal ho za ruku. Spolu s ním zamieril priamo do riaditeľne. Šokovane zamrkal, keď za stolom miesto mladej brunetky našiel starú šedivú pani v okuliaroch.
Tú starú predchádzajúcu riaditeľku vraj odvolali.
*koniec flasbacku*
Nemohol uveriť, že je to už vyše roka. Dvihol pohľad ku dverám, ktoré sa otvorili a usmial sa, keď sa na neho zadívali dve čokoládky.
"Ahoj Billy. Mal by si už spať. Je neskoro. Ja už tiež pôjdem." Zavrel zložku a vstal. Pomaly k nemu prešiel a pohladkal ho po tvári. "Bež si prosím ľahnúť. Ja o pár minút prídem." Daroval mu jemný úsmev a vrátil sa k stolu. Zložil hlavu do dlaní. Mal toho chlapca rád ale pri pohľade do jeho očí necítil to, čo pri tých, ktoré boli len v jeho pamäti. Zhasol malú nočnú lampičku a tmavým domom zamieril do spálne.
***
"Oh Gordon. Rád ťa počujem. Ako sa máš? Ako to že voláš takto neskoro v noci?"
"Musím s tebou hovoriť. Ide o tie prostitútky."
"Čo je s nimi?" v jeho hlase bolo cítiť že sa zamračil.
"Prípady sú uzavreté a vinníci sedia." Minister sa nespokojne mračil.
"To znamená dve veci. Buď je tvoj syn nadpriemerne inteligentný alebo je úplný idiot. Vyriešil to rýchlejšie ako sme čakali. Dokonale nám zhltol návnadu. Takto sa mi to páči ale uznaj. Mám na starosti polku zemegule. Nemám čas hrať sa s tvojim usmrkancom a prebaľovať mu plienky!"
"Alexej ja.."
"Nie! Teraz rozprávam ja! Pýta sa, stále sa pýta! Snorí tam kde nemá a ja už naňho nemám náladu. Varujem ťa! Ak ešte raz strčí ten svoj čumák tam kde nemá, príde oň!"
"Jasne, keď mu pošleš chalana s tetovaním! Čo si čakal?!"
"Oh, ako sa má môj malý Saša? Dúfam, že sa oňho ten tvoj nepodarený syn stará dobre. Mám s ním ešte nejaké plány."
"Je v najlepšom poriadku." Zamumlal Gordon neochotne. "Čo naša dohoda číslo dva?" nalial si do pohára drahú Whisky.
"Pracujem na tom. Je to len otázka času a klapne pasca. Priprav si kufre priateľ môj."
"Bolo by na čase. Po roku."
"Volali mi chlapci. Vraj si sa bol znova prejsť v slnečniciach. Znova." Gordon sa zadíval na kvet vo váze.
"Tak ako každý rok." Vydýchol a stisol viečka. Sťažka zadržiaval slzy.
"Stále si si neodpustil? Je to už toľko rokov. 5 však. 5 rokov."
"Nikdy si neodpustím. Nikdy neodpustím tebe!" sykol a pohár aj s drahou tekutinou hodil o stenu. Rozletel sa na milióny ostrých kusov rovnako ako kedysi jeho srdce.
"Čím skôr zabudneš tým lepšie. Nezabudni. Máš ešte jedného syna." Zložil. Ticho v miestnosti preťal jeden jediný vzlyk a jedna slza dopadajúca na drahú dubovú podlahu. Viac si nedovolil. Nesmel. Vstal a prešiel k váze s drahocenným kvetom. So zúrivým výkrikom ho roztrhal na márne kúsky.
...
V Hongkongu bolo niečo po ôsmej hodine keď Alexej zložil telefón. Pobavene sa uškrnul a prsty zaboril do čiernovlasej hrivy. Odkedy po prvý krát videl toho chlapca jeho vkus sa zameral len na neho. Vždy boli rovnaký. Človek by sa čudoval koľko ľudí je rovnakých. Práve preto bol tu. Zakúpiť nový kúsok do zbierky. Kto by to povedal? Uprostred Číny, tak rozkošný Poliak.
Pevnejšie šklbol a natisol si jeho hlavu viac so klina. Rana rákoskou chlapca presvedčila, že je lepšie poslúchať.
"Šefe? Ozval sa." Oslovil ho jeden z bodyguardov a snažil sa ignorovať nahé pozadie, šéfovej novej hračky. Šlo to ťažko.
"Čo povedal?"
"Stále to nevzdáva. Nesadol nám na lep tak, ako sme čakali." Alexej jemne prikývol a chlapca odsotil na zem. Zapol si zips na nohaviciach a vstal.
"Ukážte mu ako sa u nás vychovávajú vzpurné kone." Pohodil hlavou k chlapcovi na zemi a na bodyguardovej tvári sa objavil spokojný úsmev.
"A my pôjdeme navštíviť mladého Thomasa."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 KarlaSka KarlaSka | Web | 30. srpna 2012 v 21:37 | Reagovat

no...tak teď začínám pochybovat, že Billi žije :O ale to by si mi neprovedla, však? :) to by docela ztrácelo smysl bez toho twincestu :D další otázky a jenom jedna odpověď- ten kluk není Bill :D kolik to bude mít dílů? :D podle toho, kolik informací chybí, tak asi milion, ne? :D nesnášim a miluju tvoje psaní :D ty to umíš udělat tak napínavý, že mám chuť si vyškubat vlasy :D

2 Diana Diana | Web | 3. září 2012 v 15:12 | Reagovat

komentár ti napíšem na konci poviedky len chcem povedať , že po slovenský sa klín píše lono :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.