My brother autistic 5.

11. září 2011 v 23:59 | Sisa |  My brother autistic

Mám pre Vás jednu dobrú a jednu zlú správu. Tá dobrá je, že tu máte nový diel a tá zlá, že absolutne nemám šajnu ako bude poviedka ďalej pokračovať. Nápadov by bolo ale ja naozaj netuším ako to skončí ani čo sa bude odohrávať ďalej....Uvidíme...zatiaľ prajem príjemne čítanie Sisa
PS: ak mám pravdu povedať, tak pri písaní tohto dielu som mala sama husiu kožu xD



Zmätene sa obzeral okolo seba ale nikoho nevidel. Zavrtel hlavou a znova sa zadíval na Billa.
"Zlatičko." Čupol si pred neho a jemne ho vzal za bradu. "Pôjdeme sa najesť áno? Spravím nám špagety."
Chlapec sa mu na malinku chvíľku zadíval do očí a prikývol. Potom sa ale ďalej venoval kresleniu. Tom sa usmial a zbehol schody. Varenie mu trvalo ale oveľa dlhšie ako bol zvyknutý. Nedokázal prestať myslieť na to čo sa stalo.









***
Tom sedel na parapete a pozoroval blesky za oknom. Bola búrka. Škaredá a naozaj silná búrka. Len pred pár minútami podľahol jeden zo susedných stromov sile blesku a skončil na zemi. Spadol presne na elektrické vedenie a tak ostala celá ulička bez elektriny. Včetne Tomovho domu. Toho to ale nijako nerozrušovalo. Naďalej sledoval tmavú oblohu pretínanú paprskami elektriny.
Oprel si hlavu o chladnu stenu a započúval sa. Kvapky dopadajúce na zem ho upokojovali. Z rozhorúčenej zeme sa dvíhala hustá hmla. Bola to strach naháňajúca atmosféra. Po tmavej ulici prebehlo blond dievča. Viac nahé ako oblečené. Rozzúrené bojovala s dáždnikom, ktorý sa nechcel otvoriť. Bola na toľko zaujatá, že si nevšimla muža stojaceho tesne za ňou. Tom sa prudko vystrel a natiahol ruky aby otvoril okno a kríkol na ňu ale oblohu preťal nezvyčajne silný blesk a jemu sa na chvíľu zatmelo pred očami.
Keď ich znova otvoril ulica bola prázdna. Nikde ani stopy. Hustá hmla mu už viac ako z polovice zakrývala výhľad a tak len zavrtel hlavou a vrátil sa do svojej postele. Tento krát bola prázdna. Ten malý čierny uzlíček spal dneska u seba a Tom bol z toho značne nervózny.
Naozaj sa mu nepáčilo, že ho nemá pri sebe a nemôže si ho k sebe tisnúť. Ozval sa silný úder hromu a Tom vyletel prudko do sedu. Zdalo sa mu to alebo začul rozbíjajúce sa sklo? Vyskočil na nohy a prebehol do Billovej izby. Nebol tam. Okno bolo rozbite na milión kúskov a on tam nebol!

"Bill!" skríkol do prázdnej izby ale odozvu nedostal. Izba sa pomaly plnila hmlou prichádzajúcou z vonku a na jeho tele naskakovala husia koža. Pohľad mu padol na Billov nový obrázok. Pochopil význam. Bola tam! Boli tam! To dievča s dáždnikom a ten muž. Pustil výkres na zem.
"Bill!" skríkol znova a vybehol z izby.
Po prehľadaní poslednej izby na poschodí po jeho tvári stekali potôčiky zúfalstva a po prehľadaní prízemia už plakal naozaj. Nečakal dlho. Obul si botasky, obliekol mikinu a vybehol do hmly vonku.

Kričal ale každý jeho výkrik bol prekričaný úderom hromu. Spozornel keď zazrel postavu zahýbajúcu za roh. Okamžite sa rozbehol tým smerom.
"Bill!" Skríkol a postava zastala. Oddýchol si a pridal do kroku. Natiahol ruku aby mohol postave stiahnuť kapucňu ale tá sa rozbehla a stratila za ďalším rohom. Tom prekvapene zamrkal ale okamžite sa rozbehol za ňou no len čo ju dobehol stratila sa znova. Nevzdával to. Nevzdával to viac ako hodinu. Nevedel ako ani kedy ale ocitol sa v lese ďaleko za mestom.

Šokovane zastavil a následne s lapaním po dychu dopadol na kolená. Čo to má kurva znamenať? Zaprel sa rukami o mokrú trávu. "Bill." Zašepkal zničene a dopadol na chrbát. "Prosím. Kde si.." zašepkal aby následne mohol vykríknuť. "Tak kde?!" Nezmohol sa na viac ako zavrieť oči a ponoriť sa do ticha.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 kiki kiki | Web | 12. září 2011 v 21:31 | Reagovat

Teda, při tom tvým "P.S." jsem váhala, jeslti to číst teď, ale.. dala jsem se do toho.. dneska to bylo o něčem jiném, protože.. mám náladu na nic, tak jsme to jen přečetla, což nemění nic na tom, že díl byl opět dokonalý.. ale příště to se mnou bude snad lepší ;) Vím, že se rozhodneš správně, jak to ukončit, to by jsi nebyla ty ;) K.

2 Tina Tina | Web | 28. října 2011 v 12:17 | Reagovat

Ty bláho, taková psycháreň. Já z toho fakt nemůžu pomalu se v tom ztracím :-D
Ale snad to zase najdu :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.