Červen 2011

My brother autistic 3.

27. června 2011 v 5:58 | Sisa |  My brother autistic
Tom sedel v policajnej kancelárii s hlavou zloženou v dlaniach a snažil sa zhlboka dýchať.
"Tu máte vodu." Povedala ticho mladá policajtka a podala mu biely umelohmotný kelímok. Zhlboka sa napil a prehltol. Žalúdok mal ešte stále na vode a napínalo ho. Snažil sa pre dýchať šok ale bolo to príliš ťažké.
"Pán kaulitz?" Ozval sa muž oproti nemu a pokúsil sa upútať jeho pozornosť.
"Skúsime to ešte raz áno? Viete mi povedať čo sa tam stalo?" Rasta ale len opäť zavrtel hlavou a zadíval sa na Billa spiaceho na sedačke. Vstal a už po 100 krát napravil deku, ktorou bol zakrytý, pohladkal ho po vlasoch a vrátil sa na svoje miesto. Nemo ho pozoroval a čakal aj na jeho najmenší pohyb.
"Pan Kaulitz." Zopakoval trpezlivo starý detektív.
"Prosím vás. Potrebujeme vašu výpoveď."
Tom sa na neho zadíval. Stále nedokázal pre dýchať ten šok. Jediné čo teraz chcel bolo aby mohol byť doma s Billom. Sám a v bezpečí.
"J-ja..." koktal a detektív spozornel.

Behind your mask- Prolog

25. června 2011 v 5:25 | Sisa |  Behind your mask
*Prolog*
Stál na priestrannom balkóne a pozoroval množstvo chlapcov na dvore pod sebou. Oblečený boli naozaj stroho. Pripomínali mu otrokov. Upútali ho ale drevené meče v ruke každého z nich. Boli to deti. Najstarší z nich mohol mať 15 rokov. Pohľadom zavadil o dospelých mužov, ktorý sa motali medzi nimi a dávali rozkazy. Pripadali mu nezmyselné. Prečo ich nútili aby medzi sebou bojovali? Zastavil sa pohľadom na krehkom tele chlapca, ktoré práve spadlo na zem. Aj z tej výšky videl ako sa na jeho tvári tvorili mokré cestičky, vychádzajúce z čokoládovo hnedých očí. Stuhol keď uvidel ako sa k nemu blíži jeden z dospelých mužov s bičom v ruke a zhrozene si zakryl ústa keď tenký koniec biča dopadol na jemnú pokožku chlapcovej tváre. Dvorom sa ozval výkrik zmiešaný s plačom. On sám bol ešte stále takmer dieťa aj keď už od neho vyžadovali skutky dospelého človeka a on to vedel.

New dess 23.6. 2011

25. června 2011 v 4:54 | Sisa |  Dessingy
Tak...predchadzajuci sice vydržal len tyžden ale nepačil sa mi xD...tak trochu zelenej :)

New dess 16.6 2011

16. června 2011 v 15:24 | Sisa |  Dessingy
Tak...srala som sa s nim celu noc -.-"....ani ne s obrazkom ale s blogom! Jeden by nebveril kolko mi dá zabrať rozloženie tych klikačiek :-/
Čo myslíte...stal za to?

My brother autistic 2.

14. června 2011 v 1:26 | Sisa |  My brother autistic
Tom vletel do ambulancie a cez veľké sklo uvidel ako sa doktor snaží udržať jeho cukajúceho sa Billa v lekárskom prístroji. Okamžite vletel dnu.
"Prestaňte!" skríkol a odstrčil lekárov. Vzal si chlapca do náruče a pritúlil si ho k telu.
"To by stačilo. Ideme domov!"
"Ale to nemôžete!" postavil sa pred neho lekár. "Ešte sme neskončili!"
"To mi je úplné jedno. Nedovolím aby trpel!" odsekol mladý muž a odstrčil lekára stranou.
"Snažíme sa mu len pomôcť!" zaprotestoval lekár.
"Ale namiesto toho mu ubližujete." Odpovedal Tom bojovným hlasom.
"Pozrite. Skúsme to ešte raz. Budete pri tom áno?" Nevzdával sa lekár. Rasta na okamih zaváhal ale nakoniec prikývol. Opatrne chlapca posadil a vzal ho za bradu.
"Budem pri tebe Billi. Neboj sa." Usmial sa a o par krokov cúvol. Sledoval ako ho lekár pomaly položil späť do pristroja. Nepáčil sa mu Billov výraz. Taký vystrašený bol naposledy...stisol viečka. Prudko sa strhol keď chlapec začal opäť hlasno kričať. Na par sekúnd si musel zapchať uši. Hlasitosť Billovho kriku sa zvyšovala. Svetla zablikali a miestnosť upadla do tmy a ticha. Tom prekvapene zamrkal a spustil ruky z uší. Chvíľku vstrebával čo sa stalo kým sa naslepo rozbehol k Billovi. O necelú sekundu ho už pevne zvieral v náručí.


Objekt 483 11. THE END

13. června 2011 v 0:50 | Sisa |  Objekt 483
Tak detská, nezdá sa to ale je to už viac ako rok, čo sa prvý diel tejto poviedky objavil na twinceste. Musím sa Vám priznať, že táto poviedka pre mňa znamená naozaj veľa, pretože len vďaka nej som spoznala ľudí, ktorých mam a vždy budem mať veľmi rada a preto chcem tento diel venovať im, všetkým, ktorý komentovali a ktorým veľmi ďakujem a v prvom rade Chantell (Sch-rei), ktorá ma chúďatko musela ku každému dielu dokopať a ktorej vďačím za všetko čo sa v poslednom roku stalo. Takže si ten posledný diel užite tak ako som si ja užívala každý jeden Váš komentárik :). Ešte raz ďakujem. Sisa

Kľačal som nad pomníkom z bieleho mramoru a nechával slzy stekať po tvary. V hlave sa mi stále ozývali výstrel. Trhane som sa nadýchol a zaťal päste. Nemalo to takto skončiť. Nie! On tu mal byť teraz so mnou a nie tak ďaleko!
"Prečo mi ťa vzali?" kríknem a ďalej vzlykám. Tak moc si mi pomohol a teraz si preč. Už nikdy ťa neuvidím a to mi trhá srdce. Neznesiem pocit, že si zomrel kvôli mne. Mal som ťa zabiť už na začiatku a keď som to nespravil, spravili to ONI ale ja sa pomstím.
"Pomstím tvoju smrť. Prisahám." Zašepkám a končekmi prstov prejdem po jazve na bruchu.
"Tá guľka nebola pre teba. Ani jedna...prečo ja som teda prežil a ty nie? Prečo tá moja smrteľná nebola zato ta tvoja áno?"

Je mi...mizerne!

8. června 2011 v 0:02 | Sisa |  About

Upf...No ako začať...nie je to až take zle...je to horšie!!!! Mam problem, OBROVSKÝ. Stalo sa mi niečo čo sa mne stať nemalo!!! Počuvam to všade naookolo ale neratala som s tym, že sa to stane mne! Teda aspon nie v blizkej dobe a zrazu BOOM a som totalne v kely! Mam nervy sama na seba, pretože chodim s hlavou v oblakoch a uculujem sa jak zhuleny apoštol, alebo popripade mam naladu na bode mrazu a lutujem sama seba čo je ešte idealnejšie!
Takže nádherný začiatok nádhernych prázdnin. Naozaj idealne.
Už aby ma to moja nová mania prešla a ja bola zas ja a prestalo mi hrabať, pretože som faaaaaaakt neznesitelna. Nerozprávam totiž o ničom inom...Takto v prdely som nebola ani z TWC a to je už fakt čo povedať (to som teda bola ina pijavica). Jo a to nehovorim o tom, že spim ešte menej jak som spavala a keď už tak mam faaakt zaujimave sny...-.-" ...
Takže nejake rady do života kym sa pojdem obesiť na šnurke od topanok??

My brother autistic 1.

3. června 2011 v 14:35 | Sisa |  My brother autistic
Takže detská :) Tu máte slúbený prvý diel. Som na tom teraz s netom dosť blbo takže budem rada ak mi to vôbec zverejní. Varujem dopredu že je to upla...no ved uvidíte xD....Tak si to užite :)
Svalnaté telo čiernovlasého mladíka sa nespokojne prehadzovalo na posteli. Z úst otvorených v nemom výkriku sa občas vydralo tiché zakňučanie alebo tlmený vzlyk. Mladý muž sa viac spotil a nechty zaťal do perín.

*flashback*

"Billi." uškrnul sa dredatý mladík a pritiahol si k sebe drobučkého čiernovláska. Ten na neho uprel svoje obrovské hnedé kukadlá plné naivnej viery.
"Máš ma rád?" usmial sa a oblizol si dve guličky, ktoré slúžili ako ozdoba jeho plných pier. Chlapec len prikývol a ďalej sledoval svoje staršie dvojča.
"To je moc dobre vieš. Pretože keď sa dvaja ľudia ľúbia, robia spolu pekne veci." Zašepkal a vzal chlapca na ruky.
"Určite sa ti to bude páčiť." vybehol schody a uložil čiernovláska do svojej postele. Zamkol za sebou dvere a nahol sa nad Billa.

Robbery 21. The End

2. června 2011 v 14:59 | Sisa |  Robbery
Tom držal vzlykajúceho chlapca a pritískal si jeho hlavu na hruď. Tušil, že si chlapec musel spomenúť na niečo veľmi škaredé.
"Upokoj sa, Billy. Psst," tíšil malé stvorenie vo svojom náručí a jemne sa s ním kolísal. Chlapec sa skrčil do klbka a pritúlil sa k nemu. "Neboj sa, som s tebou. Nikto ti už neublíži," šepkal mu nežne do uška, hladkal po chrbátiku a bozkával do vlasov.
"Sľubuješ?" zašepkal chlapec.
"Iste, zlatko," zašepkal a jemne prstom ťukol Billa po nosíku. "Nech sa ti už stalo čokoľvek. Nedovolím nikomu a ničomu, aby sa ťa dotkol." Bill sa málinko pousmial a pritúlil sa k nemu.
"Ach, bože..." vzdychol so Tom utrápene. "Už... už asi viem, čo si tam robil, Billy," zašepkal po chvíli dredáčik. Chlapec sa znova rozvzlykal a pritisol si dlane na uši. Vrtel hlavou. Dredatý chlapec mu dlane z uší citlivo stiahol a prinútil ho, aby sa mu zadíval do očí. "Billy...To ja môžem za to, čo sa ti stalo. Je to moja vina, nie tvoja. Robil si, čo si musel a ja... ťa aj tak milujem rovnako. Trápi ma, že si musel tak trpieť, že si to musel robiť proti svojej vôli, že... Ale to už je preč. Som tu ja a... Budem sa o teba starať, budem ťa milovať... vždy rovnako." Bill sa mu nedôverčivo zadíval do očí.
"Naozaj?" šepol tichučko. Tom mu neodpovedal. Namiesto toho ho vrúcne a nežne pobozkal. Vložil do toho bozku všetko svoju lásku. Chlapec sa zachvel a ochotne mu to opätovával. Po chvíli sa dredáčik odtiahol, usmial sa naňho, hladkal po tváričke a vláskoch.