Robbery 20.

30. května 2011 v 14:56 | Sisa |  Robbery
"Prečo mi to robíš?" začkal chlapec.
"Nechcem, aby si si myslel niečo, čo nie je pravda. Nechcem, aby si ma nenávidel ešte viac," povedal Tom a pritúlil si Billovu hlavičku na srdce.
"Ubližuješ mi," vzlykal ďalej Bill.
"Billy, ale ja... Ja ti už nechcem ubližovať," trocha sa od chlapca odtiahol a po tvári mu stiekla slza. "Ja ťa... milujem a... spravím všetko preto, aby si bol šťastný, ale... Nikdy by som si nedokázal odpustiť, keby si uveril tomu, čo si pred chvíľou videl. Ja s tou ženou nič nemám. S nikým..."
"Ale máš manželku a dcéru."
"Nemám nikoho. Ostal som úplne sám. Nicol a ja sa rozvádzame. To dievčatko, o ktorom som si myslel, že je moje... priznala sa, že... ma podviedla a Sally nie je moja dcéra," zašepkal a po tvári mu stekalo čoraz viac sĺz. Chlapec nervózne prešliapol, a potom obmotal ruky okolo Tomovho pása. Dredatý lekár sa k nemu pritisol, tvár zaboril do čiernych voňavých vlasov. Objal čiernovláskovo krehučké telo a tisol si ho k sebe tak silno, akoby ich telá chcel spojiť v jedno. Tomovo telo sa otriaslo tichými vzlykmi.
"Tomi," zašepkal chlapec a v rukách zovrel dredáčov plášť.
"Billy, odpusť mi. Odpusť mi, že som bol taký debil," zavzlykal dredáčik a nosom nasával chlapcovu sladkú vôňu.
"Poďme preč. Prosím," zašepkal Bill. Tom sa pomaly odtiahol a zotrel si slzy.
"K - kam chceš ísť," spýtal sa a nesmelo chytil čiernovláskovu krehkú dlaň.
"To je jedno. Proste niekam preč."
"Dobre. Poďme najprv dnu. Musím sa prezliecť a povedať to, primárovi. Poďme," zašepkal Tom a pritom sa čiernovlasému stvoreniu uprene díval do očí. Chlapec prikývol a išiel poslušne s ním. Keď vošli do lekárskej izby, ešte stále tam nik nebol. Mladý lekár si vyzliekol plášť, zavesil ho na miesto, vypol svoj notebook a odložil do tašky. Potom odišiel za primárom, povedal mu, o čo ide a ten ho s úsmevom pustil. Potom sa vrátil pre Billa, vzal si svoje veci a odviedol ho na parkovisko k svojmu autu. Bill poslušne cupkal pri ňom. Tom mu otvoril dvere, počkal kým nasadne, potom za ním zatvoril dvere a sadol si na miesto vodiča. Notebook hodil na zadné sedadlo, kľúče vrazil do zapaľovania a otočil sa k čiernovláskovi.

"Kam pôjdeme?"
"To je jedno," šepol chlapec.
"Tak ale... musíš sa rozhodnúť, pretože... ja vážne neviem ako to tu v Berlíne teraz chodí. Ja som sa doteraz zdržiaval len doma alebo v nemocnici," priznal sa dredatý mladík.
"Tak... dobre," usmial sa Bill a diktoval mu cestu. Tom šiel kam mu chlapec prikázal. Po chvíľke zastavili pred malou kaviarničkou. Dredáčik auto zaparkoval, vystúpil a počkal kým sa k nemu čiernovlások pridá. Keď už chlapec stále po jeho boku, zamkol auto a nasledoval ho do kaviarne. Vošli do kaviarne a sadli si na pohodlný gaučík v rohu. Tom sa dlho nervózne obzeral po peknej miestnosti, kým jeho pohľad znova ustal na Billovej sladkej tváričke.
"Tak..." začal dredáčik pomaly a napäto čakal. Chlapec len s úsmevom natočil hlavu do strany.
"Dáme si zmrzlinu?" Dredatý mladík prekvapene nadvihol obočie.
"Zmrzlinu?" pousmial sa a milo sa zahľadel na roztomilého chlapca vedľa seba. "Prečo nie?" dodal. Bill sa spokojne zazubil a objednal zmrzlinové poháre. Keď ich doniesli, Tom si pokojne nabral trocha zmrzliny na lyžičku a dal si ju do úst. Sladká, chladivá chuť sa mu príjemne rozlievala celým telom. Potom sa zahľadel do čiernovláskových čokoládových očí.
"Bill, dúfam, že... To s tou ženou..." Chlapec chápavo prikývol a spokojne papal svoju zmrzlinu.
"Ďakujem," vydýchol si dredáč a otočil sa k nemu. S malým úsmevom sledoval ako Bill jedol svoju zmrzlinu. "Si roztomilý, vieš to?" Bill sa pousmial a prikývol.
"Viem," ticho sa zasmial.
"Nezmenil si sa... odvtedy, čo..." radšej sa odmlčal. "Som rád, že sa smeješ."
Čiernovlások sa znova pousmial a vzal Toma za ruku.
"Čo bolo... bolo," šepol.
"Billy, odpustíš mi," spýtal sa Tom tichučko. "Bol by si schopný... Chceš ma ešte?" Chlapec sa len ticho nahol a dredáčika pobozkal. Ten si ho ta tváričku pritiahol ešte bližšie a nežne sa otieral perami o chlapcove. Keď sa po chvíli od seba odtiahli, Tom sa uprene zadíval do čiernovláskových pekných očiek a spýtal sa: "Chceš byť môj?" Usmial sa. Bill s úsmevom prikývol a objal ho okolo krku. Dredáčik ho silno objal a hladkal po vlasoch. "Nepôjdeme ku mne," spýtal sa. Chlapec bez váhania prikývol a vstal. Tom ho nasledoval, chytil ho za ruku, zaplatil a spoločne vyšli na ulicu. Dredatý chlapec odomkol auto a nasadol. Keď za sebou zavrel dvere aj čiernovlások, naštartoval a o niekoľko minút už stále pred budovou, kde sa nachádzal Tomov byt. Chlapec vystúpil a obzeral sa. Tak dobre toto miesto poznal. Usmial sa a nasledoval dredatého mladíka až pred dvere bytovky. Tom vytiahol z vrecka kľúče, odomkol a otvoril čiernovláskovi dvere. "Nech sa páči," povedal s úsmevom. Chlapec vošiel dnu a počkal na dredáča. Spolu s ním vošiel do výťahu. Tom stisol tlačidlo s číslom šesť a oprel sa o stenu výťahu. Zahľadel sa na čiernovlasého chlapca a čakal. Keď výťah zastavil, znova mu otvoril dvere a narýchlo vo zväzku kľúčov vyhľadal ten správny, ktorým odomkol dvere do svojho bytu. Jemne dvere odtisol a počkal, kým čiernovlások vstúpi. Chlapec najskôr nervózne prešliapol, až potom sa odhodlal vojsť dnu. Dredáč ho nasledoval a zamkol za nimi dvere. Vyzul sa, vyzliekol si bundu a zavesil ju na vešiak v chodbičke.
"Dáš si niečo na pitie? Kávu, čaj, džús..." núkal ho majiteľ bytu.
"Džús," usmial sa Bill a obzeral sa. Nič sa tu nezmenilo. Tom okamžite odbehol do kuchyne a otvoril ľadničku.
"Môžeš si sadnúť na gauč, ak chceš," zakričal na Billa cez rameno a vybral džús z chladničky.
"Oh...som rád, že mi to dovolíš," zasmial sa čiernovlasý chlapec a pohodlne sa usadil. Dredáčik zatiaľ nalial džús do pohára, odložil krabičku na miesto a spravil si presso kávu. Prešiel k Billovi, podal mu jeho nápoj a svoj položil na sklenený stolík. Prisadol si k nemu.
"Máš pocit že som ti niekedy zakazoval si sadať na gauč?" usmial sa na čiernovláska Tom a odpil si zo svojej kávy. Chlapec naoko zamyslene našpúlil pery.
"Ja ti neviem..." Tom sa nahlas zasmial.
"Vážne by si bol schopný zo mňa spraviť tyrana."
"Pche..." Bill sa hrane urazil.
"Ale... Bill, neurážaj sa. Radšej... si pozrime telku alebo nejaké DVD." Chlapec sa zasmial, spokojne sa napil a poznamenal: "Dobrota."
"Môj obľúbený," priznal dredatý mladík a zaboril chrbát do operadla. "Som rád, že si tu, Billy," zašepkal Tom a pomaly vyhľadal čiernovláskovu rúčku. Stisol ju. "Je to akoby si nikdy neodišiel."
"Dva roky," zašepkal čiernovlások a pozrel dredáčovi do očí.
"Dva dlhé roky," vzdychol si dredáčik a zamyslene sklonil hlavu. Po chvíli ju však zdvihol a uprene sa zadíval do čokoládových očí. "Vieš, keď si bol v Hamburgu... Ako si tak dlho vydržal na ulici?" Chlapec len bolestne privrel viečka a otočil hlavu. "Stalo sa niečo, Billy," spýtal sa tom ustarostene. Okamžite sa k nemu prisunul objal ho jednou rukou okolo pliec a druhou ho nežne hladkal po ruke. Bill len zavrtel hlavou. "Niečo zlé sa ti stalo? Billy, pokojne mi to povedz. Ja... chcem to vedieť."
"Bavme sa prosím o niečom inom." Chlapec opäť zavrtel hlavou.
"Bill... znepokojuje ma, že... mi o tom nechceš povedať," dodal Tom a nasucho preglgol.
"Prosím," zašepkal ticho chlapec. Naozaj sa o tom nechcel rozprávať.
"Povedz mi aspoň, či... Vieš, čo asi... asi máš pravdu. N - nechajme to na inokedy," pousmial sa mladý lekár smutne a pritisol si k sebe čiernovláska ešte bližšie. Bill nechal klesnúť hlavu na Tomove plece a zavrel oči. Dredáč ho pohladkal po vlasoch a vtisol mu do nich niekoľko bozkov. Vládlo medzi nimi ticho. Tom musel stále premýšľať nad tým, čo také sa stalo, že mu maličký nechcel nič prezradiť a tváril sa ublížene. Čiernovláskovi sa nehlučne spustili slzy pri spomienkach na to čo všetko musel robiť preto aby, prežil.
***Flashback
Vychudnuté, čiernovlasé stvorenie sedelo na zemi v kúte izby a triaslo sa. Malo záchvat. Jeho telo si žiadalo novú dávku. Bill však nemal peniaze na to, aby mohol zaplatiť.
"Potrebujem dávku..." opakoval si chlapec dookola. Kolená mal pritisnuté k brade a húpal sa spredu dozadu. Porozhliadol sa po špinavej miestnosti plnej mladých aj starších ľudí. Niektorí z nich už ležali na zemi s uspokojeným, takmer slastným pocitom. Iní kradli čerstvo kúpené dávky ďalším a neštítili sa ničoho. Billovi sa po tváričke roztiekli slzy. Všetko ho bolelo a on vedel, že mu pomôže jedine nová dávka. Z posledných síl premohol bolesť a s pomocou steny sa postavil a prešiel do vedľajšej miestnosti, kde na stoličkách pri stole sedeli dvaja muži a delili si štof.
"Frederik, prosím," zašepkal chlapec a kolená sa mu podlomili. Začul odsunutie stoličky a niekto ho za vlasy vytiahol na nohy. Ticho zakňučal a opäť zaprosil. Pocítil ako ho niekto chytil za tvár a otočil ju tak, aby si videli do očí.
"Čo sa deje? Chcel by si ešte jednu dávku, áno?" usmial sa a oblízal si pery.
"Prosím... Urobím čokoľvek," šepkal a pozeral do sivých očí. "Potrebujem...."
"... dávku? Oh, ja najlepšie viem, čo potrebuješ," uškrnul sa Frederik a drsne pohladkal čiernovláskovu tváričku. Zrazu sa otočil k mužovi sediacemu za stolom a opýtal sa ho: "Ce îi spui?*"
"Furmos baiat**," odpovedal chlap a hltal chlapcovo krehké telo pohľadom. Frederik sa otočil k čiernovlasému chlapcovi, ktorého ešte stále držal.
"Keď nám spravíš oboch naraz, dostaneš svoju dávku, kurvička," zašepkal mu do ucha. Chlapcovi sa opäť podlomili kolená. Zavzlykal, keď dopadol na tvrdú dlážku.
"Prosím..." zašepkal. Nedokázal to. Nie teraz. Neudržal sa ani na nohách.
"Buď to... alebo nič," povedal chlap a otočil sa na chlapa za stolom: "Ne bacura, Yuri. Răbdare.***" Pozrel sa na čiernovláska.
"Urobím... urobím čokoľvek..." vzlykal chlapec.. "Ale... Ale... Ne - nezvládnem to... Nie teraz. Potrebujem... aspoň trochu," plakal ticho chlapec.
"Okay, tak trochu," povedal chlap, pustil ho a z jednej obálky lyžičkou nabral trocha bieleho prášku. "Poď sem a šnupni si," upravil mu prášok do "lajnu". Čiernovlások sa priplazil ako poslušný pes a nechal sebou manipulovať. Vdýchol biely prášok a hneď sa mu uľavilo. Spustil sa na zem a cítil ako ho niekto zdvihol a oprel o stôl.
"Ideme do spálne," zašepkal chlapcovi do ucha, posunkom vyzval Yuriho, aby sa pridal a odvliekol Billa do malej miestnosti, kde bola jedna posteľ. Chlapec sa na ňu bezmocne zvalil a pomaly naberal energiu. Muži sa vyzliekli, pridali sa k nemu na posteľ a začali z neho strhávať oblečenie. Bill tlmene zakňučal ale poslušne sa dvihol na lakťoch. Keď bol nahý, Yuri si sadol na začiatok postele a oprel sa o prelesť. Rukami vyzval chlapca, aby sa priblížil. Čiernovlások poslúchol. Vyškriabal sa na štyri a prešiel k chlapovi. Muž ho zaťahal za vlasy a zaklonil mu hlavu.
"Suge-mă dracu 'de bună,****" zarehotal sa Yuri a pritisol si chlapcovu hlavu do rozkroku. Čiernovlások ticho zavzlykal a poslušne otvoril ústa. Rumun mu prirazil hlboko do úst a zastonal. Keď Frederik zbadal jeho slastný výraz, prisunul sa k chlapcovmu zadočku a naraz doňho vrazil dva prsty. Chlapec zavzlykal a z očí sa mu spustili slzy. Dealer chlapca rýchlo rozťahoval, no ďalší prst už nepridal. Bol priveľmi vydráždený, a tak len do čiernovláska surovo na doraz prirazil. Čiernovlások vykríkol a ruky sa mu podlomili. Bezmocne dopadol na posteľ. Yuri ani Frederik však neprestali. Nepustili ho a vrátili ho späť do takej polohy, aby si mohli dobre užiť. Obaja bez prestania a rýchlo prirážali do chlapcovho tela, až kým nevyvrcholili. Bill pritom vzlykal, ale poslušne držal.
***
* rumunsky, "Čo naňho povieš?"
** rumunsky, "Pekný chlapec."
*** rumunsky, "Poteší nás, Yuri. Trpezlivosť."
**** rumunsky, "Vyfajči ma dobre, kurva."
Autori: Nathy_TwC & Sisa
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.