Robbery 18.

25. května 2011 v 12:00 | Sisa |  Robbery

Jediný skutočný výkrik, ktorý sa ale ozval patril chlapcovi na posteli, ktorý práve rozlepil očká. Dezorientovane po poobzeral po izbe. "Bol to sen alebo skutočnosť?" premýšľal Bill a chytil sa za hlavu. Bolela ho. Chcel späť Toma. Naozaj sa mu to len snívalo? Do očí sa mu natisli slzy. Schúlil sa do malého klbka a ticho zavzlykal do vankúša. Znova sa cítil akoby ho opustil. Tak veľmi chcel veriť, že to nebol len sen. V tom do izby vošla pani Kaulitzová. V rukách držala kávu a nejaké sladkosti, ktoré doniesla svojmu synovi. Veľmi ju prekvapilo, keď videla, že Bill nespí. Potichu sa k nemu priblížila, zložila veci na stolík, prisadla si k nemu a objala ho.
"Ako sa máš, synček," spýtala sa a vôbec nepostrehla, že čiernovlasý chlapec plače.
"Kde je Tom?" zašepkal chlapec.
"Tom?" začudovala sa Simone. "Ako... ako si prišiel na to, že by tu bol?"
"Chcem... chcem Toma," opäť sa rozvzlykal chlapec.



"Ale, miláčik, upokoj sa," vzdychla si žena s pocitom ťažkosti na hrudi a nežne hladkala chlapcove čierne vlasy. "Tom tu nie je."
"Je... Bol tu..." zavzlykal Bill.
"Kedy? Videl si ho," pýtala sa Simone znepokojene. Nerada by Toma opäť volala. Vedela, že jeho ďalší odchod by ho už úplne obral o chuť do života a to nemohla dopustiť.
"Bozkával ma," zašepkal čiernovlasý chlapec.
"Kedy ťa mohol bozkávať? Nešťastné, dieťa! To sa ti len muselo snívať, chrobáčik."
"Nie, nie, nie.... Milovali sme sa... Hovoril, že ma miluje."
"Ale... Billy, ja som tu s tebou bola celú noc a nikto okrem mňa tu nebol. Muselo sa ti to len snívať," zotrela Billovi z tváričky slzy.
"Klameš!" začkal chlapec.
"Billy, pozri sa na mňa. Klamala som ti niekedy?"
"Chcem Toma," zavzlykal chlapček.
"Miláčik, ja viem, že ho máš veľmi rád, ale... musíme sa s tým zmieriť, že... Tom je..." nedokončila a radšej svojho syna silno objala. Bill nemo sklopil hlavu a zašepkal: "Prehral som mami."
"Prehral? V čom si prehral, miláčik?"
"Vo všetkom. Prehral som Toma aj svoj život," šepol čiernovlasý chlapec.
"Billy... si príliš mladý na to, aby si tak hovoril. To, že sa ti to s Tomom nepodarilo, predsa ešte nič neznamená. Aj ja som pred tvojím otcom bola zaľúbená do iného muža ale Jörg ma z toho dokázal dostať. Určite aj ty nájdeš niekoho, kto ťa bude mať rád rovnako ako Tom a... bude s tebou."
"Bojím sa, mami. Bojím sa, že sa už nedokážem zamilovať."
"Dokážeš to, chrobáčik. Len sa musíš od Toma odpútať. Viem, bude to ťažké, ale spolu to dokážeme," smutne sa na svojho syna usmiala Simone.
>> O pol roka <<
"Andy?" pípol Bill, jedol gumených medvedíkov a oprel sa o menovaného chlapca.
"Hm?" zamručí Andreas a chytí čiernovláska za ruku.
"Pôjdeme dnes do kina," spýtal sa chlapec a zadíval sa blonďákovi do očí.
"Chcel by si?" usmial sa Andy a ukradol chlapcovi niekoľko sladkých pochúťok z balíčka.
"Áno," usmial sa Bill.
"Fajn. Máš už vyhliadnutý nejaký film? Ja by som rád videl "Na vlásku"," zachichotal sa Andy.
"Čo to je?"
"Rozprávka o nejakom dievčati zatvorenom vo veži. Videl som trajler. Vyzeralo to celkom zábavne."
"Aha," prikývol Bill.
"Tak čo povieš? Pôjdeme na 3D? Sadneme si do posledného radu a kúpime si veľké vedierko s pukancami a Colu," tešil sa blonďáčik a v očiach sa mu šťastne iskrilo.
"Dobre," zasmial sa čiernovlasý chlapec. Andreas ho šťastne objal a chcel ho pobozkať. Chlapec ale uhol hlavou, a tak ako vždy blonďáčikove pery dopadli na jeho líce.
"Um, Billy..." zašepkal blonďavý chlapec a smutne si vzdychol. "Kedy ťa už budem môcť pobozkať?" Čiernovlások smutne sklopil hlavu a pomrvil sa. "Nechcem na teba tlačiť a nechcem, aby si sa so mnou cítil nepohodlne, ale... To predsa k plnohodnotnému vzťahu patrí."
"Ja... Andy..." šepkal Bill. "Ja... nemôžem." Andreas si sťažka vzdychol.
"To je v poriadku," zašepkal blonďáčik a hladkal Billa po hebkých vláskoch. Chlapec sa pokúsil o slabý úsmev a objal svojho priateľa.
***v Hamburgu
Tom vystúpil zo svojho auta, zamkol ho a vošiel do domu. Vyzul sa a ticho prešiel do kuchyne, kde za stolom sedela Nicol.
"Ahoj," pozdravil bezvýrazne. "Uvarila si niečo," spýtal sa ako vždy po príchode z práce.
"Máš pocit, že som slúžka?" odsekla Nicol a ďalej si robila manikúru.
"Mám pocit, že si moja žena. A keď sa tu už celý deň flákaš, mohla by si aj niečo spraviť, nemyslíš?" odsekol jej na oplátku dredáč nahnevane a otvoril chladničku.
"Nie nemyslím," vyštekla ostro Nicol.
"Tak by si možno mohla," povedal Tom a ostro sa zahľadel na svoju manželku. "Už ma to nebaví! Nestaráš sa o Sally, neupratuješ, nevaríš," vyrátaval dredatý lekár na prstoch. "Jediné, čo robíš je, že chodíš do kaderníctva, manikérky, solária, na nákupy... Už mám toho dosť!"
"Oh, vážne? A čo s tým chceš robiť?"
"Chceš to naozaj vedieť?" zahučal Tom a výhražne buchol po stole. Sklonil sa k nej a pozrel sa jej do očí. "Už si viac nebudeš užívať moje peniaze! Podal som žiadosť o rozvod a Sally chcem ja!" Nicol sa škaredo zasmiala.
"Máš smolu. Nemáš na ňu právo."
"Nemám na ňu právo?! Veď je to moja dcéra!"
"Nie je."
"Nie... je?" zašepkal Tom šokovane, vytrieštil oči na svoju ženu a nohy sa mu podlomili. Sadol si na stoličku. "Ale... ako to, že nie je?"
"Nie je," mykla plecami ako by nič.
"A... To si mi nebola schopná povedať už na začiatku?!" Dredáč nemohol uveriť vlastným ušiam. "Nicol, ja ťa nepoznám! Toto..." skryl si tvár do dlaní a potlačoval slzy. Tá žena mu vzala Billa a teraz aj Sally - to posledné pre čo ešte žil.
"Vieš, Tom... v posteli si na nič," uškrnula sa a vstala.
"V posteli som nanič?" zašepkal zničene a pozrel sa na odchádzajúcu Nicol. "Mala si ma niekedy aspoň trochu rada?!" zakričal za ňou a v hrudi ho čosi pálilo.
"Teba nie... tvoju kreditku," odsekla a zavrela sa v spálni. Toma jej slová úplne položili. Po tvári sa mu roztiekli slzy a z hrdla vydrali tiché vzlyky. "Prečo som nikomu neveril? Prečo som si nahováral, že taká nie je? Pre ňu, ktorá za to nestála, som zničil život jedinému človeku, na ktorom mu v živote záležalo," premýšľal a potiahol nosom. "Teraz nie je čas na to, aby som fňukal. Musím konať," pomyslel si dredatý mladík po chvíli, siahol do vrecka a vytiahol ho. Zavolal do práce a okamžite dal výpoveď. Potom zavolal právnikovi, aby vybavil všetky podklady potrebné na rozvod a nakoniec zavolal do nemocnice v Berlíne, kde pred tým pracoval. Keď mu primár oznámil, že ho znova rád uvidí, Tom okamžite ponuku prijal a odišiel sa zbaliť. Nicol ležala na posteli a sledovala televíziu. Kašlala na plačúce dievčatko v postieľke. Dredatý mladík si rýchlo nahádzal veci do kufra, zapol ho a prešiel k plačúcemu dievčatku.
"Papa, maličká. Tata ťa má veľmi rád," zašepkal, chvíľu malú kolísal a keď zaspala znova ju uložil do postieľky. Potom sa otočil k Nicol a chladne povedal: "Odchádzam. Do piatku očakávaj papiere a ešte niečo. Vybavil som ti pravidelné návštevy sociálky. Takže sa o malú staraj," dodal, vzal si kufre a vyšiel z izby. Nicol len pretočila oči.
"Nič ti nepodpíšem," stihla ešte zakričať.
"Nič podpisovať nemusíš! Stretneme sa na súde," zakričal Tom z chodby a tresol za sebou dvermi. Hodil kufre do zadnej časti auta, odomkol, nasadol a vyštartoval.
***v Berlíne
Čiernovlások sedel v nemocničnej izbe spolu s Andreasom a hrali človeče. Bill sa pobavene zasmial, keď vyhodil Andyho figúrku a spokojne zatlieskal. V tom začuli z chodby známy hlas: "Ďakujem, že ste ma prijali, pán primár. Už... už som tam nedokázal dýchať. Bolo to strašné."
"Počul som, že sa vaše manželstvo nevydarilo," začuli obaja chlapci v izbe primárov hrubý hlas.
"Áno," prisvedčil hlas patriaci známemu. "Podal som žiadosť o rozvod. Nerozumeli sme si." Čiernovláskov úsmev okamžite zamrzol. Andreas to postrehol a otočil hlavu k zatvoreným dverám odkiaľ sa ozývalo: "To je mi ľúto. Viem, že to pre vás musí byť ťažké."
"Tak trochu," priznal druhý hlas s povzdychom. Bill pomaly otočil hlavu k oknu. Podvedome hľadal únikovú cestu.
"Máte kde bývať, Tom? Keby ste potrebovali miesto, vedel by som o jednom voľnom byte," začuli znova primárov hlas.
"Ďakujem, pán primár, ale našťastie som si nechal svoj starý byt. Vážne je to od vás milé," odpovedal Tom. Hlasy sa začali strácať v diaľke. Čiernovlasý chlapec si vydýchol a vstal.
"Už pôjdem, Andy."
"N - nechoď ešte. Veď si len pred chvíľou prišiel," zaprosil blonďáčik.
"Ja... nechcem ho stretnúť," šepol ticho Bill.
"Tak dobre. Ale to kino večer platí, však?"
"Dobre," usmial sa Bill a vyšiel z izby. Prechádzal po chodbe a za automatom stál Tom. Držal si pri uchu mobil a hlavu mal opretú o stenu. Kričal: "Pozri sa, my dvaja sme skončili! Rozumela si?! Daj mi pokoj, do čerta! Už odo mňa nedostaneš ani cent! Choď si za tým svojím..." zložil, hlasno oddychoval a búchal päsťami do steny. Chlapec placho cúvol, ale Tomov pohľad ho zachytil aj napriek tomu. "A - ahoj," zašepkal dredatý lekár, zotrel si slzy a rýchlo sa vzdialil. Bill sledoval jeho miznúcu siluetu. Zavrtel hlavou a rozbehol sa preč.
Medzitým ako Bill zarazene sledoval Toma, Andreas vybehol z izby, kde sa skrývali. Mal zlý pocit a rozhodol sa, že čiernovlasého chlapca radšej odprevadí, aby sa stretnutiu s Tomom vyhol. Preto sa rozhliadol po chodbe a zbadal dlhé čierne vlasy, ktoré sa rýchlo strácali.
"Bill, počkaj," skríkol a utekal za čiernovlasým chlapcom. Ten stočil pohľad na Andreasa. "Počkaj..." zafučal blonďáčik, keď zastal. "Chcel som ťa odprevadiť," usmial sa na chlapca.
"Dobre," pousmial sa čiernovlások a chytil ho za ruku. Andy a Bill pomaly kráčali k východu. V tom sa spoza automatických dverí vynorila Tomova pekná postava. Jeho oči okamžite postrehli ich ruky. Nasucho preglgol a váhavo zastal. Poobzeral sa okolo seba a chcel zmiznúť na vrátnicu. "Tak... večer," pousmial sa chlapec a dal Andreasovi pusu na líce. Otočil sa na odchod. Dredáčovi sa z toho zatočila hlava. Oprel sa o stenu, zahľadel sa do zeme a rozdýchaval bolesť. "Stratil som ho. Už navždy," pomyslel si a so slzami v očiach sa zadíval na Billovu krehkú postavu miznúcu v diaľke.
***
Chlapec ticho kráčal ulicami a hľadel do zeme. Cítil sa zvláštne. Videl ho po takom dlhom čase, ale bol... iný. Podvedome akoby z Tomovho správania vycítil, že sa v ňom niečo zmenilo. Zavrtel hlavou a zrýchlil tempo. Nesmie na neho myslieť. "Tom je už história," pomyslel si. Aj keď si to zakazoval, vždy sa mu nejako votrel do myšlienok. Dobehol domov a ľahol si do postele. Pohľad mu padol na poličku, kde bol medvedík, ktorého kedysi od Toma dostal. Už dávno si ho nevšimol. Sľúbil si, že zabudne. Zahľadel sa na macka a nemohol sa naňho prestať dívať. "Vonia ešte stále ako Tom?" pomyslel si. Napriek tomu sa k macíkovi otočil chrbtom a zavrel oči.
Autori: Nathy_TwC & Sisa
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.