Květen 2011

My brother autistic (Pictures)

31. května 2011 v 1:47 | Sisa |  About
Tákže...obrázok k novej poviedke, ktorú som ešte nezačala písať xD. Prví diel by sa tu mohol objaviť do Nedele ale uvidíme xD...neslubujem :). Zatial si užite aspoň ten obrázok :))))

Robbery 20.

30. května 2011 v 14:56 | Sisa |  Robbery
"Prečo mi to robíš?" začkal chlapec.
"Nechcem, aby si si myslel niečo, čo nie je pravda. Nechcem, aby si ma nenávidel ešte viac," povedal Tom a pritúlil si Billovu hlavičku na srdce.
"Ubližuješ mi," vzlykal ďalej Bill.
"Billy, ale ja... Ja ti už nechcem ubližovať," trocha sa od chlapca odtiahol a po tvári mu stiekla slza. "Ja ťa... milujem a... spravím všetko preto, aby si bol šťastný, ale... Nikdy by som si nedokázal odpustiť, keby si uveril tomu, čo si pred chvíľou videl. Ja s tou ženou nič nemám. S nikým..."
"Ale máš manželku a dcéru."
"Nemám nikoho. Ostal som úplne sám. Nicol a ja sa rozvádzame. To dievčatko, o ktorom som si myslel, že je moje... priznala sa, že... ma podviedla a Sally nie je moja dcéra," zašepkal a po tvári mu stekalo čoraz viac sĺz. Chlapec nervózne prešliapol, a potom obmotal ruky okolo Tomovho pása. Dredatý lekár sa k nemu pritisol, tvár zaboril do čiernych voňavých vlasov. Objal čiernovláskovo krehučké telo a tisol si ho k sebe tak silno, akoby ich telá chcel spojiť v jedno. Tomovo telo sa otriaslo tichými vzlykmi.
"Tomi," zašepkal chlapec a v rukách zovrel dredáčov plášť.
"Billy, odpusť mi. Odpusť mi, že som bol taký debil," zavzlykal dredáčik a nosom nasával chlapcovu sladkú vôňu.
"Poďme preč. Prosím," zašepkal Bill. Tom sa pomaly odtiahol a zotrel si slzy.
"K - kam chceš ísť," spýtal sa a nesmelo chytil čiernovláskovu krehkú dlaň.
"To je jedno. Proste niekam preč."
"Dobre. Poďme najprv dnu. Musím sa prezliecť a povedať to, primárovi. Poďme," zašepkal Tom a pritom sa čiernovlasému stvoreniu uprene díval do očí. Chlapec prikývol a išiel poslušne s ním. Keď vošli do lekárskej izby, ešte stále tam nik nebol. Mladý lekár si vyzliekol plášť, zavesil ho na miesto, vypol svoj notebook a odložil do tašky. Potom odišiel za primárom, povedal mu, o čo ide a ten ho s úsmevom pustil. Potom sa vrátil pre Billa, vzal si svoje veci a odviedol ho na parkovisko k svojmu autu. Bill poslušne cupkal pri ňom. Tom mu otvoril dvere, počkal kým nasadne, potom za ním zatvoril dvere a sadol si na miesto vodiča. Notebook hodil na zadné sedadlo, kľúče vrazil do zapaľovania a otočil sa k čiernovláskovi.

Robbery 19.

27. května 2011 v 14:51 | Sisa |  Robbery
Andreas stál na mieste a tekal pohľadom z Billa na Toma. Ani jeden z nich však nedal nič najavo. Bill mu dal pusu, pokojne odišiel a Tom sa stiahol.
"Tom," dobehol Andy kamaráta. "Môžeme sa porozprávať?" Dredatý lekár neodpovedal len súhlasne pokýval hlavou. Nechcel sa s ním veľmi rozprávať. Hlavne nie po tom, čo teraz videl, no na druhej strane vedel, že mu je tento rozhovor akosi dlžný. "Čo sa deje?"
"Nič sa nedeje. Len... som nečakal, že ho tu stretnem. Nevedel som, že vy dvaja..." povedal a konečne sa svojmu starému kamarátovi zadíval do očí.
"Nevedel som, že sa ešte vrátiš," priznal Andy.
"To som nevedel ani ja," zašepkal Tom a pozrel sa smerom k východu. "Cítim sa ako... úplný cudzinec. Kamkoľvek prídem. V Hamburgu, tu," dodal, odstrčil sa od steny a pomaly vykročil na chodbu.
"Tom," chytil ho za ruku. "Chcem byť tvoj kamarát aj naďalej."
"Andy..." otočil sa k nemu dredáč a silene sa usmial. "Nepovedal som, že nie sme priatelia. Ja a Bill... My dvaja spolu... To proste nejde. Už je to dávno za nami. On si vybral teba a ja..." odmlčal sa.
"Ty čo?"
"Ja žijem už len pre svoju prácu," doplnil mladík s dredmi.
"Čo Nicol?"
"Rozvádzame sa," odpovedal Tom stručne.
"Ako to?"
"Ona... ma podviedla," zašepkal dredáč zahanbene.
"Prosím?"
"Podviedla ma," skríkol Tom. "Spokojný?" dodal tichšie a zvalil sa na najbližšiu lavičku.
"Oh... To mi je ľúto," povedal ticho Andy a objal ho. Tom mu objatie opätoval. Mal pocit, že sa čoskoro rozplače. Toľko emócií naraz v jeho tele - hnev, žiarlivosť, nenávisť, láska. Cítil sa ako balón, ktorý čoskoro praskne.
"Bude to dobré," usmial sa Andy. "My predsa baby nepotrebujeme. Zabudol si?"
"Nie, baby nie," pousmial sa Tom smutne a odtiahol sa. "Andy, nemysli si, že vám to s Billom neprajem. Práve naopak," dodal dredáčik.

Robbery 18.

25. května 2011 v 12:00 | Sisa |  Robbery

Jediný skutočný výkrik, ktorý sa ale ozval patril chlapcovi na posteli, ktorý práve rozlepil očká. Dezorientovane po poobzeral po izbe. "Bol to sen alebo skutočnosť?" premýšľal Bill a chytil sa za hlavu. Bolela ho. Chcel späť Toma. Naozaj sa mu to len snívalo? Do očí sa mu natisli slzy. Schúlil sa do malého klbka a ticho zavzlykal do vankúša. Znova sa cítil akoby ho opustil. Tak veľmi chcel veriť, že to nebol len sen. V tom do izby vošla pani Kaulitzová. V rukách držala kávu a nejaké sladkosti, ktoré doniesla svojmu synovi. Veľmi ju prekvapilo, keď videla, že Bill nespí. Potichu sa k nemu priblížila, zložila veci na stolík, prisadla si k nemu a objala ho.
"Ako sa máš, synček," spýtala sa a vôbec nepostrehla, že čiernovlasý chlapec plače.
"Kde je Tom?" zašepkal chlapec.
"Tom?" začudovala sa Simone. "Ako... ako si prišiel na to, že by tu bol?"
"Chcem... chcem Toma," opäť sa rozvzlykal chlapec.

Just Bitch... (Billshido!!)

18. května 2011 v 9:28 | Sisa


Môj druhý pokus o Billshido, tak si to užite xDDD

Just Bitch....

"Bú?" ozval sa drobný čiernovlások.
"Bú!" zopakoval naliehavejšie a vyškrabal sa na kolená. Zatriasol s rapperovou rukou. Ozvalo sa otrávene zamručanie.
"Peniaze sú na stole." Zamručal muž a otočil sa chlapcovi chrbtom. Chlapec smutne našpúlil pery a zamrkal dlhými riasami. Ešte raz zašepkal skratku mena a keď nedostal odpoveď tichučko zliezol z postele a natiahol sa pre oblečenie. Ležalo na zemi vedľa Bushidovho tak, ako ho tam rapper v noci odhodil. Chlapec zovrel v kostnatých prstoch tričko a vyčítavo sa zahľadel na veľkú dieru v ňom, spôsobenú včerajším rapperovým chovaním. Sklopil hlavu a pomaly si ho obliekol, Hneď po ňom boxerky a nakoniec staré ošúchané jeansy.
Vzal zo stola zväzok bankoviek a smutne sa zadíval na nádherného muža v posteli. Ticho vzlykol a radšej urýchlene vybehol von ignorujúc bodyguardov, ktorý si ho lačne prezerali. Vzďaľoval sa od luxusného domu stále viac a do očí sa mu vkradli slzy.

Robbery 17.

16. května 2011 v 12:00 | Sisa |  Robbery
Žena zalapala po dychu. V živote ho v takomto stave nevidela.
"O chvíľu by sa mal prebudiť, ale pochybujem, že vás po niekoľkých minútach bude schopný vnímať. Nasadili sme mu liečbu Metadonom. Vždy keď sa zobudí, je chvíľku úplne normálny, a potom sa ozve abstinenčný záchvat," oboznámil ju Tom.
"Bude v poriadku?" zašepkala žena so slzami v očiach.
"Bill je ešte stále dosť silný. Myslím si, že ho našli päť minút pred dvanástou. Bude v poriadku, ale čo je najdôležitejšie... Na to, aby sa závislosti zbavil, bude musieť chcieť bojovať sám so sebou."
"Bojím sa že to nezvládne. Viete vy..." žena stíchla a smutne sa zahľadela na syna.
"Prosím? Pokojne to dopovedzte," povedal dredáč chladne.
"Ste teraz preňho... nedosiahnuteľný," šepla žena a zahľadela sa mladému lekárovi do očí. "Bojím sa, že on to už dávno vzdal."
"Teraz je to na vás Simone," odvážil s jej Tom pozrieť do očí. "Ja som preňho minulosť, hoci..." zahľadel sa na spiaceho čiernovláska. "Ľutujem, čo som spravil, ale teraz to už len veľmi ťažko napravím," dodal.
"Si šťastný, Tom," opýtala sa žena nečakane.
"Povedzte mi úprimne, či pri pohľade na to ako sa kvôli mne zničil môžem byť šťastný," vyhýbavo odpovedal dredatý mladík.
"Pýtam sa na tvoje manželstvo," spresnila žena. Lekár sa niekoľkokrát zhlboka nadýchol a vydýchol.
"V poslednej dobe, to s naším vzťahom ide dole vodou," priznal dredáčik smutne. Žena chápavo prikývla. "Povedz mi niečo...o svojej manželke."
"Čo presnejšie chcete počuť?"
"Aká je."
"Moja Nicol? Ja vlastne ani neviem. Mám pocit, že žijem so ženou, ktorú ani nepoznám. Tak veľmi sa zmenila."
"Možno si sa unáhlil."
"Možno áno, možno nie. Vtedy som to cítil ako dobrý krok. Keby sa váš syn nebol ocitol na mojej svadbe a moja žena ho nenazvala trhanom, keby som za ním nebol utekal keď ste mi volali, všetko mohlo byť inak a Bill by zo seba nespravil toto," ukázal na čiernovlasé klbko.

Robbery 16.

14. května 2011 v 12:00 | Sisa |  Robbery
>> O niekoľko dní <<
"Pán doktor, ten narkoman sa prebral," vošla do izby pre lekárov a vyrušila Toma z práce. Lekár zdvihol hlavu od obrazovky svojho notebooku a prikývol.
"Už idem," postavil sa, napravil si plášť, vzal fonendoskop a prešiel do izby, kde ležal mladík. Chlapec ležal chrbtom k nemu a skúmal ruku, v ktorej mal pichnutú infúziu. Okolie mal samý vpich a zápästie špatili jazvy po žiletkách. Tom zaklopal a v rukách zvieral chlapcove zdravotné záznamy. Zavrel za sebou dvere a posadil sa na stoličku oproti chlapcovi.
"Vitaj na našej klinike," privítal ho, z vrecka na plášti si vytiahol pero a zapol ho. Chlapec naňho zmätene pozrel a pokúsil sa vstať. Bol však príliš slabý. "Pokojne lež," povedal mu lekár, keď videl, že sa snaží vstať. "Priviezli ťa sem pred piatimi dňami. Predávkoval si sa," uviedol chlapca na úvod do situácie a pokračoval: "Môžeš mi povedať, ako dlho už užívaš drogy?"
"Kde to som," spýtal sa chlapec tichým a zlomeným hlasom. V hlave mu hučalo a celé telo ho bolelo.
"Si v Hamburgu," povedal Tom a oprel sa operadlo na stoličke.
"Musím ísť preč," šepol chlapec a znova skúsil vstať.

Robbery 15.

12. května 2011 v 12:00 | Sisa |  Robbery
Čiernovlások chvíľku ticho vzlykal. Potom si pritisol kolená k telu a zo stolíka vzal malú krabičku s liekmi. Tom napäto sledoval, čo sa chystá spraviť. Sledoval ako ju chlapec otvoril, celý obsah si vysypal do úst a následne sa natiahol pre pohár vody. Dredatý chlapec okamžite vybehol spoza dverí, postavil sa pred čiernovlasého chlapca, nasilu mu otvoril ústa a vysypal z nich tabletky. Bill poplašene zažmurkal a ublížene zakňučal. Potom uprel na Toma uplakaný pohľad.
"Pre toto si ma posielal preč?" ukázal na krabičku s liekmi. "Chcel si sa zabiť? Bill, snáď si nemyslíš, že by som ťa nechal..." zašepkal dredáčik a v očiach mal slzy.
"Bež preč," zavzlykal chlapec.
"Nikam nejdem. Už viem, prečo ma posielaš preč. Nedovolím ti, aby si si znova siahol na život. Už nikdy," povedal Tom prísne.
"Ty mi ale nemáš čo zakazovať!" vzlykal ticho Bill.
"Ja ti budem zakazovať, čo ja chcem!" povedal Tom, chytil chlapca na ruky a odniesol ho do kúpeľne.
"Nie!" vzlykal chlapec a mykal sa. Na čiernovláskovu smolu bol Tom omnoho silnejší. Vošiel do kúpeľne, postavil ho na nohy a zamkol za nimi dvere. Vyzliekol si sako, košeľu a kravatu. Potom napustil vaňu, otočil sa k chlapcovi a vyzliekal ho. "Prestaň!" zakňučal chlapec a odtiahol sa od Toma do kúta. Skrčil sa do klbka a ticho vzlykal.
"Neprestanem," povedal Tom, dvihol chlapca, vyzliekol ho a položil do teplej vody. "Nechceš si oddýchnuť dobrovoľne, tak ťa prinútim," dodal.

Nevermore

11. května 2011 v 16:54 | Sisa |  Jednodielne

Priložím si žiletku na roztrasené žily...
Už nechce toľko trpieť...nechce cítiť bolesť a zhnusenie...nechce byt hračka odhodená v
kúte.
Nikdy viac.

spomienky ma trhajú, ako zuby píly....
Ešte stále si spomína ako boli malý...hrávali sa v záhrade a vzájomne sa
ochraňovali. Je to tak dávno.
Nikdy viac.

Rozmazaný pohľad cez uplakane oči...
Uprene sledoval dvere. Čakal. Čakal kedy príde. Prišiel...
Nikdy viac.

bolesť stúpa odspodu...kedy sa to skončí?
Plaziace sa tiene, v prízraku tmavej noci,
Dvere sa otvorili a dnu vošla postava. Aj v tme videl jeho zlostný
úškrn. Stisol viečka a pripravil sa...
Nikdy viac.

niečie slizké ruky, zostavám bez pomoci.
Jeho drobné telíčko sa chvelo pod tvrdými prírazmi a silnými stiskami.
Ráno bude plne modrín.
Nikdy viac.

Robbery 14.

10. května 2011 v 12:00 | Sisa |  Robbery
Jörg a Simone vystrašene klopali na dvere a volali na svojho syna.
"Jörg, on... Zamkol sa tam. Už včera som vyklopávala, ale neotvoril mi, ani sa neozval. Bojím sa, že si niečo spravil. Miláčik, sprav niečo," skríkla žena zúfalo a zaklopala na dvere: "Billy! Billy, otvor svojej mamke!" Jörg ju odtiahol odo dverí. Zrazu sa ozvalo zapraskanie a dvaja bodyguardi vyrazili dvere. Simone vbehla do izby a následne do kúpeľne. Zalapala po dychu, keď uvidela svojho syna vo vani. Na tvári mal zaschnutú krv z rozbitej hlavy a na sebe dotrhané zablatené tričko. Krčil sa do klbka a tisol si k sebe macíka od Toma. Chlapec sa len slabo pomrvil a tlmene zakňučal. "Billy," zalomila rukami. pribehla k chlapcovi a objala ho. "Synáčik, čo sa ti to stalo? Prečo tu sedíš, veď mi prechladneš," hovorila a šťastím, že je jej syn živý, jej po tvári stekali slzy. "Billy, toto mi už nikdy neurob. Myslela som si, že si si niečo spravil," povedala keď sa odtiahla. Chlapec na kúsoček rozlepil očká. Boleli ho od toľkého plaču. Bol vyčerpaný a telo ho bolelo. Bola to ale len mala bolesť oproti tomu, čo cítil v srdiečku.
"Tomi..." šepol potichu.
"Och, miláčik..." rozplakala sa žena, Jörg ju objal a chlácholivo hladkal po chrbte. Jeden z prezidentových osobných strážcov opatrne vytiahol chlapca z vane a uložil ho do postele. Bill tlmene zakňučal a pritisol si k telu macíka. Znova privrel oči a skrčil sa do tesného klbka. Opäť sa rozvzlykal. Prezidentský pár vyšiel z kúpeľne a postavil sa k posteli.
"Čo sa mu stalo," spýtal sa Jörg smutne a ustarostene hľadel na svoje plačúce dieťa.
"Neviem, drahý," zašepkala ticho Simone a chytila svojho muža za ruku. "Môžeš... Mohol by si nás nechať chvíľu osamote, prosím?" zadívala sa na svojho manžela očami plnými sĺz.
Chlapec ale len ticho vzlykal. Dokopy ju vlastne ani nevnímal. Dokázal sa sústrediť len na svoje boľavé srdiečko. Žena ho znova pohladkala a spýtala sa: "Billy, bolí ťa srdiečko, však?" Bill ale neodpovedal. Nemohol a ani nechcel. Chcel byť sám. Sám len s macíkom od neho. Navždy. "Synček, mám niekoho zavolať? Zavolám ti Toma?" Chlapec sa pri zvuku toho mena zachvel. Vysilene natiahol ruku a pritiahol si deku cez hlavu takže sa pred mamou celý skryl a znova sa naplno rozvzlykal. "Tak dosť! Idem ho zavolať," povedala Simone a zdvihla sa. Bill sa ale len viac skrčil a viac nereagoval. Pani Kaulitzová vyšla z izby a prešla do Jörgovej kancelárie, odkiaľ vytočila číslo na doktora Trümpera.
"Prosím," ozvalo sa po chvíli pípania.
"Pán Trümper? Tu je Simon Kaulitzová. Musím s vami hovoriť," povedala na rovinu. "Čakám vás za hodinu u mňa." dodala a zložila telefón, aby nedala Tomovi čas na prípadné výhovorky. Dredatý chlapec od seba odtiahol telefón a zhrozene sa naň zahľadel. Poobzeral sa okolo seba a nepatrne sa vytratil zo sály, kde sa konala oslava. Vybehol po schodoch a už z diaľky odomkol auto. Rozbehol sa k nemu, nasadol, naštartoval a jeho Audi sa o chvíľu zastavilo pred prezidentovým domom. Dredatý chlapec vystúpil, napravil si oblek, zamkol auto a pomalým krokov vykročil k dverám. Zazvonil a otvorila mu vystrašená Simone.

Robbery 13.

8. května 2011 v 12:00 | Sisa |  Robbery
Do miestnosti ticho vkročil Andreas. Až potom slabo zaťukal na drevené dvere a pozdravil: "Ahoj, som doktor Kerner. Posiela ma... Tom, aby som ho zastúpil, kým sa nevyliečiš." Bill k nemu dvihol očká. Chvíľku si ho prezeral.
"Poznám ťa," šepol nakoniec.
"Veď aj ja teba," usmial sa mladík a prešiel bližšie k chlapcovej posteli. "Som v Tomovom operačnom tíme," dodal a vybalil si potrebné veci. Čiernovlások zavrtel hlavou.
"Poznám ťa z tej prvej operácie."
"Hej, bolo to dosť... adrenalínové," povedal a zasvietil chlapcovi do očí. "Opuch ti úplne ustúpil," dodal. Bill kývol, aj keď nemal potuchy o akom opuchu rozpráva.
"Pamätám si to akoby to bolo včera, keď Tom panikáril na operačke ako poplašená tínedžerka," zasmial sa Andreas. Chlapec sa máličko pousmial a sklopil hlavu. Bolelo ho to. Veľmi. Lekár meral chlapcovi pulz a hovoril: "Včera mi Tom povedal, čo sa medzi vami stalo," odmlčal sa a zapísal si údaje do karty. "Bill, chcem, aby si vedel, že som na tvojej strane. Podľa mňa je to od Toma nespravodlivé, že ťa tak trápi." Bill ticho vzlykol.
"Na tom nezáleží. On sa už rozhodol," zašepkal čiernovlasý chlapec.
"Ja viem, ale... Nicol ho nehorázne využíva a len ty to dokážeš zastaviť. Tom radšej bude ubližovať tebe a sebe akoby mal niečo odoprieť tej..." odmlčal sa a zahľadel sa na plačúceho chlapca. "Prepáč, že ti ho stále pripomínam. Už nebudem," dodal a prezrel chlapcovu nohu. Bill len tichučko vzlykal a túlil si k sebe macíka od Toma. "Zajtra ťa vezmem na snímok a pozrime sa ako sa to hojí, dobre," spýtal sa Andreas a smutne si povzdychol. Chlapec len nezaujato prikývol. "Tak sa uvidíme, zajtra," zbalil si veci Andreas, vyšiel z izby a zavrel za sebou dvere.

Zaujímavý víkend & Bill

8. května 2011 v 3:52 | Sisa & Billis |  montážky
Šťastný a spokojnyyyy xD

Robbery 12.

6. května 2011 v 12:00 | Sisa |  Robbery
Čiernovlások pomaly rozlepil čokoládové očká a zahľadel sa na práve vychádzajúce slnko. Zahrialo ho pri srdiečku. Zacítil zvláštny pocit. Bol doma, vo svojej izbe, vo svojej posteli a do izby mu svietilo slniečko a príjemne hrialo. Opatrne sa posadil a obzeral sa okolo seba. natiahol sa po plyšáčikovi a s úsmevom si ho k sebe pritiahol. Zaboril noštek do jemnej srsti. "Príde dnes Tom?" premýšľal a očká sa mu naplnili pálivými slzami. "Prečo sa správal tak odmerane?" a prvá slza sa vpila do jemného plyšu. Plyšáka zrazu prudko odtiahol. Tá vôňa! Bola to Tomova vôňa! Prečo voňal jeho plyšák po Tomovi? Nedôverčivo si macíka prezeral. Zrazu si uvedomil, že jeho vôňu cítil všade okolo seba. Ako to bolo možné? Čiernovlások sa zmätene poobzeral po izbe, no doktora nikde nevidel. Bill si k sebe macka s úsmevom pritisol viac a sledoval slniečko za oknami. Keď sa ozvalo jemne klopanie otočil hlavu k dverám. Jeho úsmev sa ešte rozšíril, keď medzi dverami uvidel dredatú hlavu.
"Môžem vojsť," opýtal sa Tom a zahľadel sa na chlapca s medvedíkom. Chlapec pomaly prikývol a nenápadne si utrel drobné slzičky. "Ako si sa vyspal," opýtal sa dredatý mladík, vošiel dnu a zatvoril za sebou dvere.
"Dobre," pípol čiernovlasý dikobraz (:D) a poškrabkal sa vo vláskoch. Sledoval dredáča ako za sebou zatvoril dvere. Tom sa pri pohľade na chlapcovu spánkom sčervenenú tváričku a roztomilo rozstrapatené vlásky pousmial a prešiel k posteli.
"Nebudem tu dlho. Takže potom môžeš pokojne spať ďalej," povedal lekár a meral chlapcovi pulz.
"Už nezaspím," šepol chlapec v domnení, že to nevie. Tom to ale veľmi dobre vedel. Vedel, že chlapec sa budí presne s východom slnka.

Robbery 11.

4. května 2011 v 12:00 | Sisa |  Robbery
"To ja neviem," povedal potichu chlapec a do izby vkročil Billov otec. Netváril sa príliš nadšene. "Oci?" šepol ticho chlapec. "Súhlasil?" Jörg zavrtel hlavou a povedal: "Ani nesúhlasil ani súhlasil. Nenašiel som ho. Vraj už odišiel domov."
"Aha," šepol ticho chlapec. "Kto vlastne som?" zašepkal ešte tichšie a uprel na nich čokoládové očká.
"Voláš sa Bill Kaulitz a máš osemnásť rokov," oznámil chlapcovi otec, prešiel k posteli a položil svojej manželke ruku na plece.
"Mám niekoho? Aký som," pýtal sa čiernovlasý chlapec.
"Máš nás, maličký..." usmiala sa Simone a v očiach sa jej zaleskli slzy. "... a si ten najlepší synček na celom svete," dodala, potiahla nosom a chytila čiernovláska za ruku. Chlapec sa pousmial a ruku jej stisol.
"Myslel som priateľa alebo priateľku," skúsil ticho a s otáznikmi v očiach sa na nich pozrel.
"Ah, Billy..." prekvapila sa žena. "Nemáš ani priateľa ani priateľku. Kedysi... Keď si mal pätnásť, si bol zaľúbený do jednej spolužiačky. Bol si vtedy veľmi rozkošný," usmiala sa matka pri spomienke na svojho zaľúbeného syna. Bill sčervenal a placho sklopil hlavu. Usmial sa a medzi zúbky chytil svoju spodnú peru.
"Bill, myslím, že my s mamkou už pôjdeme domov. Zajtra sa vrátime a porozprávam sa s tvojím lekárom, dobre?" ozval sa Jörg a jemne stisol rameno svojej ženy.
"Tak dobre," pípol po tichu chlapec.

Robbery 10.

2. května 2011 v 12:00 | Sisa |  Robbery
>> Niekoľko hodín po operácii <<
Čiernovlások pomaly rozlepil oči a zmätene sa obzeral okolo seba. Bol v presvetlenej miestnosti, ktorá čudne smrdela. Zrazu sa strhol, keď do miestnosti niekto vošiel. Nedôverčivo si začal prezerať dredatého chlapca. Ten sa na čiernovláska nervózne usmial a predstavil sa: "Som doktor Trümper." Bill pomaly prikývol a tekal po ňom očkami. Mladý lekár otvoril spis, zahľadel sa doňho a mlčky prešiel bližšie k posteli. Každým krokom bližšie k chlapcovi mal pocit, že by najradšej ušiel. "Vieš, čo sa ti stalo," opýtal sa s povzdychom chirurg a nakrátko sa Billovi zahľadel do očí. Chlapec zavrtel hlavou.
"Kde to som?" šepol.
"Zrazilo ťa auto. A teraz si v nemocnici," hovoril Tom a snažil sa utajiť vzrušenie v svojom hlase. "Operoval som ťa, pretože... Pri náraze ti auto zlomilo nohu a... Udrel si sa do hlavy," dodal lekár, pristúpil k chlapcovi bližšie a chystal sa ho vyšetriť.
"Nič si nepamätám." zakňučal Bill a uprel na Toma zúfalý pohľad.
"Nemusí ťa to znepokojovať. To je po takom silnom údere celkom normálne," pousmial sa dredáčik, zasvietil chlapcovi do očí a niečo si zapísal do spisu.
"Vážne," spýtal sa chlapec nedôverčivo.
"Áno, ako som povedal. Je to celkom prirodzené. Pri páde si utrpel stredný otras mozgu a pamäťové centrum trochu opuchlo, ale odhadujem, že čoskoro bude všetko v najlepšom poriadku," hovoril dredatý chlapec pokojne a meral Billovi pulz. Čiernovlások po ňom tekal očkami. Mal zvláštny pocit.
"Videli sme sa už pred tým?" šepol chlapec, Tom sa prudko narovnal a uprene sa na chlapca zadíval. V tom si uvedomil ako vyľakane musel po takejto otázke vyzerať a jeho tvár okamžite nadobudla výraz stopercentného profesionálneho lekára, ktorého niečo len tak nerozhodí.