Červenec 2010

Láska je pre slabochov

28. července 2010 v 14:14 | Sisa |  Jednodielne
"Aaaach. Kurva jo!" zastenal chlapec s rasta copíkmi a prirazil do drobnej blondínky pod ním. Ta zavzlykala ale poslušne držala. Nemala na výber.
"Už zasa Tom?" ozvalo sa za ním. Chlapec sa naštvane otočil. Pohľad sa mu zasekol na čiernovlasom chudom chlapcovi. Čierne vlásky mu padali na ramená a hnedé oči orámovane ceruzkou ho pozorne sledovali.
"Čo tu chceš?" prskol Tom
"Prišiel som ťa zabiť." Oznámil ako by mu povedal že vonku prší.
"Oh. To si povieme za chvíľku." Vyšiel z blondínky a sotil ju na zem. Ta okamžite s plačom utiekla. Tom spravil pár krokov k chlapcovi a zrazil ho na kolená.
"Tak sa ukáž." Uchechtol sa Tom a zatlačil penisom proti chlapcovým ústam. Ten ich poslušne otvoril. Tom zastenal a začal mu do nich prirážať. Stenal a prehýbal sa pod náporom slasti.

Dôveruj mi! 2.časť

26. července 2010 v 23:41 | Sisa |  Dôveruj mi!
dôveruj mi
Chlapec pod jeho váhou zalapal po dychu. Nie že by Tom bol nejaký extra ťažký ale na jeho ubolene vyhladovane a slabé telíčko to bolo moc. Zle sa mu dýchalo. Tom mu pustil ústa a rukami zablúdil pod jeho tričko, ktoré mu následne vyzliekol. Už sa nedokázal ovládať. Tak moc po ňom túžil. Niečo ho k nemu ťahalo. Niečo čo sa proste nedalo zastaviť. Preto teraz zahákol prsty za lem jeho bieleho pyžamka a stiahol mu ho. To že sa chlapec pod ním triasol a zúfalo plakal ignoroval. On to proste potreboval a to bolo podstatné. Hneď po Billových gatiach nasledovali jeho. Ľahol si na chlapca a natesnal sa mu medzi nohy. Bill sa ešte viac rozvzlykal a packami sa proti nemu zaprel. Nemal toľko sily. Vedel to ale musel to skúsiť. Proste musel.

Dôveruj mi! 1.časť

26. července 2010 v 4:42 | Sisa |  Dôveruj mi!
dôveruj mi
Čiernovlasý chlapec ležal na snehovo bielej nemocničnej posteli. Prehĺtal slzy a vzlyky tlmil do vankúša.
Už mal plne zuby hadičiek a liekov, ktoré do neho každý deň pchali. Potreboval vzduch. Potreboval slobodu. Potreboval vypadnúť z tejto miestnosti.
Dusil sa tu. Začínal strácať zdraví rozum.
Dvere sa otvorili a dovnútra vošiel chlapec v približne rovnakom veku. Na sebe mal biele široké nohavice. Dlhé biele tričko a na tom bieli kabát s vyhrnutými rukávmi.
Bieli efekt rušili len čierne vlasy spletene do francúzskych copíkov. V pere sa mu leskli dve guličky. Prešiel k stvoreniu na posteli a drzo mu natiahol ruku. Čiernovlások zavzlykal a pokúsil sa mu ruku vytrhnúť. Už nechcel odber krvi. Nechcel
ďalšiu ranku už na aj tak rozpichanej ruke.
Rasta zabral zo stolíka striekačku a zamieril ňou k chlapcovej ruke.

Objekt 483 8.

26. července 2010 v 2:26 | Sisa |  Objekt 483
483 2
Tom mi držal ruky pevne nad hlavou a bozkával ma na krku. Rukou mi prešiel po chrbte. Začal som panikáriť.
Bol som naozaj zúfalý. Podlomili sa mi kolená a skončil som v Tomovej náruči. Plakal som a pevne som sa ho držal. Bol som zúfalý a pri ňom som sa cítil naozaj bezpečne. Po chvíľke mi navliekol tričko a zobral do izby. Vtedy som si uvedomil čo sa stalo. Prudko som sa od neho odtiahol a sledoval som ho. Keď sa ku mne prisunul ešte o kúsok prudko som sa odtiahol. Prekvapene som otvoril ústa keď som dopadol na niečo tvrdé. Taký šikovný môžem byť len ja. Spadnúť z manželskej postele. Tom ma na ňu znova posadil. Váhal som ale nakoniec som ho pevne objal a rozplakal som sa. Cítil som sa divno ale v jeho náručí bezpečne. Netrvalo dlho kým mi viečka sťaželi na toľko že som ich už ani nedokázal držať otvorene. Bola to otázka pár sekúnd kým som zaspal.