Duben 2010

Our Time 3

20. dubna 2010 v 18:04 | Sisa |  our time
our time
Tom naštvane zabuchol ľadničku. Nebolo v nej nič čo by mohol Billovi vziať na večeru. Obed totiž prespal. Vzal teda bieli jogurt, rožok, čaj a vybehol hore do svojej izby. Bill sa práve zvedavo obzeral a skúmal plagáty. Tom sa pousmial nad jeho zvedavými očkami. Bill sa strhol keď počul kroky. Nervózne pozrel na Toma skusol si peru. Rukami si pretrel rozospaté očka a pohľadom skĺzol k tácke, ktorú tom držal v rukách.
"Si hladný?" spýtal sa z úsmevom. Bill prikývol. Tom si sadol na posteľ
a podal mu tácku.
"Je ti lepšie? Hlavne mi neklam. Ešte ťa to bolí?"
"T- Trošku."
"Tak
sa najedz a ja ti to natriem." Bill prikývol a otvoril si jogurt. Tom sa usmial a zjedol mu prvú lyžičku.
Bill si ho ublížene prezeral.

Objekt 483 7.

20. dubna 2010 v 10:41 | Sisa |  Objekt 483
483 2
Andreas ma tam nechal.
Obzeral som sa okolo seba. Chcel som vypadnúť.
Otvorili sa dvere a dovnútra vošiel Andreas. Premeral som si ho.
"Čo chceš?"
"Chcem všetko vedieť.
Tak rozprávaj."
"Ani ma nenapadne ti niečo povedať."
"Zlé rozhodnutie." Uškrnul sa a prišiel bližšie. Neváhal som a podkopol som mu nohy. Dopadol na zem a hlasito zanadával. Zasmial som sa a to bola chyba. Na chvíľku som sa prestal sústrediť a to Andreas využil takže som skončil s preseknutou perou. Zavrčal som a znovu som ho skopol. Keď sa staval kopol som ho do tváre. Dopadol na zem a utieral si krvavý nos.
"Veď počkaj ty zasran. Ty ešte uvidíš." Naštvane odsekol a odišiel. Usmial som sa sám pre seba. Jak ja milujem keď niekoho môžem hnevať a navyše nemôže vedieť aký som v skutočnosti. Tú chybu som spravil už pri Tomovi. Zavrel som oči a čakal som čo sa bude diať. Netrvalo dlho a zaspal som. Neviem ako dlho som spal možno pár minút a možno pár hodín. Zobudil ma buchot. Zdvihol som hlavu. Spôsobil ho Andreas hlasným tresknutím dverí. Chodil okolo mňa ako tiger v klietke.
"Rozmýšľal si o tom?"
"Vyser si."
"Prestáva ma to baviť Bill. Pozri naozaj ti nechcem ublížiť. Potrebujem len tie informácie." Bože je strašne nenápadný.
"Ak mi to povieš tak..." prišiel ku mne bližšie. Znovu som ho skopol. Už si nikoho nepustím k telu. Znova už nie!
"Kurva! Ty malý zasraný hajzel. Ja ti dám. Zabijem ťa." Nadával. V Tom do miestnosti vošiel Tom. Uškrnul sa na Andyho a potom sa pozrel na mňa. Utrel som si krv z rozťatej pery, ktorá
začínala pomaly ale isto kvapkať na Tomove tričko. Tom pomaly išiel ku mne. Stiahol som nohy a čakal som kedy príde bližšie aby som ho mohol jedným pohybom poslať priamočiaro na zem.
Tom však namiesto toho zdrapol Andreasa za ruku a vyvliekol ho von. Dúfam že už budem mať pokoj. Pohodlnejšie som sa usadil. Zavrel som oči. Točila sa mi hlava.

Diplomček Chantell

18. dubna 2010 v 20:45 | Sisa |  lalala
nooo a toto je diplomček pre Chantell:) trošku neskoro ale predsa:)chantell

Diplomček girl in the mirror

18. dubna 2010 v 19:54 | Sisa |  lalala
Táák a toto je diplomček pre Girl in the Mirror za spriatelenie :)
girrl in the mirror
Aaa pre mňa:)

:)

Our Time 2

14. dubna 2010 v 23:39 | Sisa |  our time
our time
Bill ležal na posteli a snažil sa zahriať. Aj napriek tomu že mal na sebe dve mikyny a bol zahrabaný pod paplónom bola mu nehorázna zima.
"Bill?" ozvalo sa zdola. Bill sa neochotne vyhrabal z postele. Hodil na seba ešte jednu mikynu a pomaly zišiel dole. Tom stál v kuchyni a zalieval si kávu.
"A- áno?" spýtal sa Bill a oprel sa o rám dverí.
"Je ti lepšie?" Spýtal sa a premeral si ho. Nepáčilo sa mu ako sa k Billovi správali. Ani ako sa k nemu správal sám ale nemienil to meniť. Aspoň zatiaľ nie. Teraz keď sa na neho však pozrel váhal či by nemal zavolať doktora. Bol bledý. Až moc bledý. Bill prikývol.
"Nevyzeráš tak. Prečo klameš?" spýtal sa ostro a spravil k nemu pár krokov. Bill cúvol.
"Poď
sem Bill." Povedal už o niečo milším hlasom. Bill chvíľočku váhal ale nakoniec spravil k Tomovi pár krokov. Ten natiahol ruku a skúsil mu teplotu. Zamračil sa keď usúdil že Billova teplota je až moc veľká.

Objekt 483 6.

13. dubna 2010 v 19:18 | Sisa |  Objekt 483
483 2
Bill
Tom šiel do sprchy. Rozmýšľal som ako zareagovať. Myslím ale že by bola chyba utiecť. Tom mi nijak neublížil a možno mi dokáže pomôcť. Zvuk dopadajúcej vody zo sprchy ma uspával. Netrvalo dlho a ja som sa ocitol v ríši snov.
Keď som sa ráno zobudil bol som v posteli znovu sám. Z dola sa ozýval buchot. Pomaly som vyliezol z postele a zišiel som dolu. Tom sa motal v kuchyni. Poslal ma naspäť do postele. Prikývol som ale nemal som v pláne spať. Chcel som sa osprchovať. Kúpeľňu som síce našiel ale nebolo v nej nič na oblečenie. Možno by som sa mal spýtať Toma.
Zbehol som dole schodmi.
"Tom ja..."zamrzol som keď sa mi pred očami objavila hlaveň zbrane. V rukách ju držal blonďaví chalan stojaci vedľa Toma. Zalapal som po kyslíku a pozrel som Tomovi do očí. Čo to má znamenať? Podrazil ma? Spravil som krok späť a jedným pohybom som chalanovi zbraň vyšklbol a zamieril som na nich. 18 rokov výcviku spraví svoje. Zachytil som záblesk strachu v Tomovích očiach.
"Bill. Daj mi tu zbraň." Natiahol ku mne ruku.

Objekt 483 5.

13. dubna 2010 v 19:16 | Sisa |  Objekt 483
483 2
                                                                                                              Bill
Bola naozaj výborná. Hneď ako sme dojedli mi Tom ukázal spálňu. Bola tam len jedna manželská posteľ. To mam spať s ním. Chvíľku sa hrabal v skrini kým nevytiahol to svoje obrie tričko. Nechápavo som nakrčil obočie. Spať v ňom? No to neviem. Dal mi ho a odišiel. Chvíľu som váhal. Nie nebudem s ním spať v jednej posteli. Uložil som sa do kutá. Trvalo mi len chvíľku kým som zaspal. Sníval sa mi zvláštny sen. Ako keby ma niekto držal na rukách a potom bozkával. Uvidel som nad sebou Toma. Usmial som sa a ďalej som sa venoval tme a sladkému ničomu. V tom som ucítil ako mi niekto rozopína opasok. Nie už nie. Prudko som dotyčného odkopol a pozeral som kto to bol. Nikoho som nevidel a tak som sa radšej znovu skrčil v kúte. Cítil som sa tam bezpečne. Na vlasoch som zacítil dotyk. Vyletel som a dotyčného ,ktorému patrila ruka som hravo nalepil na stenu. Bola to len obrana. Reflex. O to väčšie bolo moje prekvapenie keď som pred sebou uvidel Toma. Ospravedlnil som sa a on odo mňa opäť žiadal aby som mu povedal čo som prežil. Nechcel som o tom hovoriť. Tak veľmi túžim zabudnúť. Nechcem to vyťahovať.

Objekt 483 4.

13. dubna 2010 v 19:14 | Sisa |  Objekt 483
483 2
Dlho som sa snažil dostať ruky z pút až kým som si ich
nezodrel do krvi. Práve som si položil hlavu na kolená keď sa dvere zrazu otvorili a v nich stál on. Tváril som sa že spím. Niečo mi prehodil cez ramená. Potom mi chytil ruku zaštípalo to. Cítil som že mi rozopol putá tak som mu prudko podkopol nohy a postavil som sa. Spravil to isté. Dlho do mňa rýpal. Na jednu stranu som ho chcel zabiť ale na druhú mi v tom niečo bránilo. Neviem čo to bol za pocit. Blížil sa ku mne a ja som ustupoval. Nevedel som čo chcem. Keď som sa nalepil na stenu spanikáril som a chcel som ho kopnúť no on mi chytil nohu a tak som skončil na zemi. Ruky mi opäť zviazal do pút. Po chvíli ma pusti a sadol si vedľa mňa.
Nasledoval dlhý a divný rozhovor až kým ma nepobozkal. Prekvapene som sa odtiahol. Čo do kelu odo mňa chce? Mám sa ho báť? Čo ak je to len súčasť plánu a on je s organizácie a oni si chcú preveriť len moju spoľahlivosť?

V ako Vendetta 2.

6. dubna 2010 v 18:55 | Sisa |  V ako Vendetta
vendetta
"Nerob cirkus ešte som sa ťa ani nechytil." Povedal sucho Tom.
Zatúžil po jeho perách. Väčšinou sa s kurvami nebozkával ale pery tohto chlapca ho až nadpozemsky lákali.
"Ak budeš
kričať vyrežem ti jazyk jasné?" Vytiahol mu z úst vreckovku.
"P- prosím
ja spravím čo budete chcieť ."
"Už som ti povedal čo chcem."
"Teraz nie. P- prosím ešte nie." Tom naňho neisto pozrel.
"A kto povedal že ťa tu mienim držať dlhšiu dobu?" Willa zamrazilo. On
ho chce naozaj zabiť?
"Tak pozri ak sa o niečo pokúsiš
tak ťa na mieste zabijem. Nie. Najskôr ťa ošukám až potom zabijem."
"D- dobre." Pípol chlapec. Tom vytiahol nôž a prerezal lanká ,ktorými mal priviazané ruky k posteli.
Prehodil si ho cez plece.
Zišiel do pivnice a hodil ho na zem.
"Budú ma hľadať." Pípol chlapec.

V ako Vendetta 1.

5. dubna 2010 v 18:53 | Sisa |  V ako Vendetta
vendetta
"Nie šéfe prosím ja, ja sa polepším naozaj. Už nikdy to nespravím. Daj mi ešte šancu prosím."Vzlykal Erik a pozeral do hlavne Andreasovej pištole.
"Druhé šance nedávam Erik." Uškrnul sa chalan sediaci na starej drevenej prepravke.
"Šéfe ja... " nestihol dohovoriť pretože sa miestnosťou ozval výstrel.
"Fajn Andy môžeme... čo to bolo za rachot?" spýtal sa prekvapene keď sa miestnosťou rozľahol hrkot. Veď tu predsa nebol nikto iný ako oni. Preto sú v starej továrni za mestom.
"Niekto tu je." zamračil sa Andreas.
"Chyť ho." Zavrčal Tom.

Objekt 483 3.

4. dubna 2010 v 18:16 | Sisa |  Objekt 483
483 2
Príšerne ma bolelo brucho. Kaulitz
sa opäť zaklonil za mňa a k perám mi priložil pohár vody. Váhal som či sa mám napiť nakoniec som sa rozhodol , že radšej nie. V tom sa mi brucho znovu pretočilo a ja som vypľul ďalšiu krv. Zvesil som hlavu no on mi ju dvihol a pozrel mi do očí. Chvíľku som mu pohľad vracal no potom som radšej skúmal
popraskanú omietku oproti.


Our Time

3. dubna 2010 v 5:50 | Sisa |  our time
our time

Štekot psov a húkanie nočných vtákov sa ozývalo tmavým mestom. Všade kam ste sa pozreli vládla len hmla a tma. Lampy nesvietili a na oblohe nežiarila ani jedna jediná hviezda. Všetko naokolo vzbudzovalo strach pri ktorom sa vám zákonito musel stiahnuť žalúdok. Vedela by o tom rozprávať aj postava zahalená v krátkej čiernej bundičke. Bežala parkom neprestávajúc sa obzerať.
Nebola to len nejaká osoba. Bol to krásny chlapec a nádhernými čiernymi vlasmi. Jeho nádhernú tvár však teraz zdobili slzy.

Objekt483 2.

3. dubna 2010 v 5:49 | Sisa |  Objekt 483
    
483 2

Bill
Tma. Všade okolo mňa je tma. Taká nepreniknuteľná a studená.
Snažím sa pomaly otvoriť oči. Po chvíľke sa mi to darí. Vlastne neviem. Je tu naozaj taká tma alebo som oslepol? Až teraz si uvedomím nepríjemný chlad. Pokúsil som sa pohnúť rukami no mam ich nad hlavou pripútane zrejme reťazami k chladnej stene , ktorú mám za chrbtom.
Oprel som si u ňu hlavu. Strašne ma bolela. Viečka som mal stále ťažšie a ťažšie. Chrbát ma štípal a rezal. Zvesil som hlavu. Prestával som tomu rozumieť. Posledné na čo si pamätám je že som bežal oprotiKaulitzovi potom už len tupý úder a tma.

Spring nicht

3. dubna 2010 v 5:06 | Sisa |  Jednodielne
"Prosím, už nie."
"Ale no tak, hádam nechceš, aby to dopadlo tak ako minule." Odsekol a hrubo mi stiahol rifle. Nie si tu. Neochrániš ma. Tak ako celé posledné mesiace. Flákaš sa po vonku s Gustom a Andreasom a mňa si tu opäť nechal napospas jemu. Nemá mi kto pomôcť a ja sa sám neubránim. Nie pred ním. Chodí za mnou každučkú noc. Ak sa pokúsim brániť, je to ešte horšie. Keď som to skúsil naposledy, skončil som s rozbitou pusou a monoklom. A čo ty na to? Uveril si mu tú somarinu s antifans. Mám to niekomu povedať? Nemôžem. Zničil by som tvoj sen o sláve. Rozpadla by sa kapela, a to ja nedopustím. Nechcem ťa zničiť. Povedať to tebe? Neveril by si mi. Veď je to náš priateľ, nikdy by nám neublížil.

Flashback
"Bill, idem von s chalanmi, OK?" zakričal si na mňa.
"Fajn, potom sa ozvi," Zakričal som ti naspäť a ďalej som sa venoval telke.
"Nazdar. Ako?" vytrhol ma z deja Georg.
"Ahoj." Usmial som sa, "ale dá sa, a čo tu ty robíš, nešiel si von?" spýtal som sa nechápavo. Myslel som, že išiel s tebou, tak ako vždy doteraz.
"Nie, nechcelo sa mi," sadol si ku mne a venoval sa telke. Usmial som sa a začal som ju sledovať aj ja. Po chvíľke som ucítil na svojom stehne ruku. Nechápavo som sa naňho pozrel a odsunul som sa kúsok ďalej.
"Čo blázniš?" Otočil sa ku mne.
"Nebláznim, Bill a nehovor, že to nechceš. Dobre viem, že netúžiš po ničom inom. Tak poď sem skôr, ako ma naštveš a skončíš veľmi zle." Skočil po mne a zdrapol ma za vlasy.
"Georg, prosím, šibe ti?" zazmätkoval som.
"Nešibe, ale už ma nebaví na teba len myslieť a pomáhať si sám." Zrazil ma na kolená, postavil sa a rozopol si rifle. "Teraz mi to pekne spravíš ty," povedal ľadovým hlasom.
"Georg, prestaň. Ak je to pokus o žart, tak je dosť nevydarený." Chcel som sa postaviť, no on ma opäť zrazil na kolená a vlepil mi facku. Na chvíľu sa mi zatmelo pred očami.
"Tak bude to?" zvreskol. Bál som sa ho, a tak som ho radšej poslúchol. Bolo mi z neho na vracanie. Cítil som, že sa už blíži k vrcholu, a chcel som sa odtiahnuť, ale on mi ho zatlačil až do hrdla. Zalapal som po kyslíku, ktorého sa mi nedostávalo. Pripadalo mi to neskutočne dlho. Po sto rokoch ma konečne pustil a ja som sa zvalil na zem a zhlboka som dýchal. Zohol sa ku mne.
"Bude lepšie, keď sa to nikto nedozvie. Tom by asi nebol nadšený, keby sa kvôli tebe rozpadla kapela." Slabo som prikývol. Keď odišiel, stočil som sa do klbka a plakal som. Až dokiaľ som sa trošku neukludnil a nenabral trochu odvahy na to, aby som prešiel do postele. Celú noc som preplakal. Ty si sa vrátil až nadránom. Snažil som sa nevzlykať, ale bolo to ťažké. Nedarilo sa mi a unikol mi jeden hlasnejší vzlyk.
"Bill?" počul som za chrbtom hlas. Snažil som sa tváriť, že spím, ale neúspešne. "Billi." Otočil si si ma k sebe. Neisto som sa ti pozrel do očí. "Billi, čo ti je? Prečo plačeš?" sadol si si ku mne na posteľ.
"N- nič, len ma bolí brucho." Prekvapene si sa na mňa pozrel.
"Tak ja ti donesiem tabletky." Prikývol som.
Koniec flashbacku

Rette mich

3. dubna 2010 v 5:03 | Sisa |  Jednodielne
"Nechajte ma! Nie!" skríkol chlapec mužovi stojacemu nad ním.
"No tak, maličký, buď dobrý, lebo inak budem musieť zavolať tvojho šéfa a to predsa nechceš." Odpovedal muž a znovu sa tlačil pod chlapcove nohavice. Chlapec sa natiahol a prudko ho kopol. Muž skríkol a poriadne ho udrel, no to už chlapčiatko plakalo naplno. Muž sa po ňom znovu zahnal. Kopal doňho. Nebral naňho ohľady. Chcel mu čo najviac ublížiť a to sa mu aj darilo. Chlapec lapal po dychu.
Dusil sa vlastnou krvou.
Všetko okolo neho bolo čierne. Vnímal len údery, ktoré zrazu ustali a on sa ponoril do sladkého bezvedomia. Do miestnosti vtrhli dve gorily, ktoré muža odtiahli z chlapcovho dosahu. Hneď po nich vošiel do miestnosti majiteľ bordelu.
"Čo sa to tu stalo?" pozeral po miestnosti. Až potom si všimol krčiace sa klbko na posteli. Celá posteľ bola krvavá, tak isto ako aj chlapcova tvár a telo. Jeho čierne vlásky ňou boli zlepené. Klbko sa podvedome triaslo a hrudník sa mu takmer nedvíhal. Tom k nemu pristúpil bližšie.
"Bill?" oslovil ho. Klbko sa ešte zmenšilo, pri čom chlapec bolestne zaskučal.
"Prosím, už nie, nie, už nie, prosím!" opakoval šepotom stále dookola. Z úst mu tiekla krv, no on aj tak stále opakoval svoju prosbu.

Kde sú dvaja šťastný...

3. dubna 2010 v 5:01 | Sisa |  Jednodielne
Tiché zvonenie mobilu sa tlmene ozvalo do tmy. Raz, druhý raz, tretí raz. Rozsvietila sa lampička a niečia ruka vybrala mobil z kabelky.
"Tomi, sú 4 ráno..." ozval sa rozospatý hlas.
V sluchátku bolo ticho.
"Tom? Si tam?"
"Áno..." aj v jeho hlase bola únava, "áno, sme tu, Bill."
"No? Tak... tak prečo voláš?"
Chvíľu bol počuť len jeho tichý dych, jak šumí do ticha. Potom sa ozval znovu.
"Vieš, Bill, ja som premýšľal. Celu noc... dlho, už od rána."
Mlčal.
"Premýšľal som o nás dvoch..."
"Áno, láska, ale... nemôže to teraz počkať? Sú 4 v noci a ja..."
"Nie," znelo to mierne, aj cez to sa však kdesi hlboko v jeho hlase čosi zachvelo. Netrpezlivosť... alebo zloba. "Nie, toto je dôležité, Bill."
Posadil sa na posteli a mierne zakrútil hlavou: "No dobre. Tak čo máš na srdci?"
"Milujem ta, Bill. Vieš to?"
"Viem. A ja teba tiež. Ale to už sme si predsa povedali toľkokrát."
"Povedz to znovu."
"Čo?"
"Že ma miluješ."
Ticho povzdychol a zopakoval: "Milujem ta, Tom."

Hovorí sa tomu láska

3. dubna 2010 v 4:58 | Sisa |  Jednodielne
hovorí sa
"Milujem ťa." Usmial sa Bill na hnedovlasého chlapca a dal mu pusu.
"Najviac na svete?" uškrnul sa hnedovlások.
"To si píš."
"Viac ako peniaze?"
"Jasné."
"Viac ako slávu?"
"Samozrejme."
"Viac ako faninky?"
"Hmm Jasné." Žiaril Bill.
"Viac ako spev."
"Áno."
"Viac ako Toma?" Bill sa zamračil.
"Vieš, že teba milujem iným spôsobom ako Toma." Odpovedal Bill a dal mu ďalšiu pusu.
Hnedovlasý chlapec sa odtiahol a zamračil sa na Billa.
"Takže ma nemiluješ?"
"Milujem."
"Ale Toma máš radšej!"
"To nie je pravda."
"Nie? Tak povedz, že ma miluješ viac ako Toma."
"Milujem ťa viac ako Toma!" usmial sa Bill a dal mi pusu.

..:+:..

"Bill ideme?" spýtal sa Tom a nakukol do kúpeľne, kde sa Bill práve maľoval.
"Ježíš, Tom, čo tu robíš? Ako si sa sem dostal a kam chceš ísť?" zamračil sa.
"Veď do toho kina, ty trdlo."
"My máme ísť do kina?" zamračil sa prekvapene Bill.
"A na čo iné by si sa asi maľoval?"
"Bože, Tomi, ja som na to úplne zabudol, prepáč. Ja idem von s Davidom."
"Zase?" spýtal sa sklamane Tom. "V poslednej dobe na mňa úplne kašleš!"
"Prepáč. Tak vieš čo, ja to zruším a pôjdeme spolu, hm?" usmial sa Bill.
"To by si spravil?"
"Jasné." Odpovedal Bill "Nechám mu na ľadničke odkaz a môžeme ísť."
"Super." Usmial sa Tom. Za pár minút vyrazili.

Ich bin nicht ich

3. dubna 2010 v 4:55 | Sisa |  Jednodielne
ich bin

Pozerám sa na pár hnedých očí. Pred pár mesiacmi v nich boli iskričky života a úprimnej lásky. Teraz sa v nich lesknú len plamienky nenávisti a niečoho, čo nedokážem identifikovať. Kde zmizol ten človek? Kam zmizol ten veselý, šťastný a milujúci človek, ktorý na mňa pred mesiacom pozeral?
Zmizol Bill. Je preč a je to tvoja vina. Teraz som tu ja.
Nie! Ja za to nemôžem!
Ale môžeš. Veľmi dobre to vieš.
Nie! Daj mi už pokoj! Prosím. Ja už nemôžem.
Nemôžeš predo mnou utiecť, Bill. Ja som ty. Nemôžeš utiecť pred sebou samým.
Nie! Ty nie si ja.
Tak už si to priznaj.
"Nikdy."
Zakričal chlapec a prudko buchol päsťou do zrkadla. To sa rozbilo na milióny malých kúskov.
"Čo sa stalo?" vletel do miestnosti Tom. Bill dvihol hlavu a chvíľku pozeral do jeho očí. Tom k nemu spravil krok.
"Billi, si v pohode?" Bill sa zamračil.
"Vypadni!"
"A- ale Bill, čo sa..."
"Vypadni!" zakričal. Tom zvesil hlavu a sklamane odišiel.
Výborne, Billi, tak sa mi to páči.
Nie! "Tomi." Natiahol ruku k zavretým dverám.
To som nebol ja! To všetko TY! Čo odo mňa chceš?
Bol si to ty, Bill. To ty svojmu bratovi ubližuješ! TY ubližuješ človeku, ktorého miluješ.
Nie. Bill vybehol z dverí. Chvíľku nerozhodne behal okolo Tomových dverí, ale nakoniec zaklopal.

"Ďalej." Bill pomaly otvoril. Váhal.
"Tomi?"
"Čo tu chceš?"
"Ja... prišiel som sa ospravedlniť. Veľmi ma to mrzí."
Prečo klameš, Bill? Vieš, že to nie je pravda.
"Jasne." Precedil medzi zuby ironicky Tom.
"Tomi, ja..." No čo mu povieš, Bill? Čo? Že ho miluješ?
"Odpusť mi to, prosím." Sklonil hlavu a chcel odísť.
"Bill. Počkaj. Ja som to tak nemyslel. Vieš, ja..."
Áno, Bill, a teraz ti povie ako ťa miluje. Prosím ťa nebuď sprostý. On nedokáže milovať taký odpad ako si ty. Si len bezvýznamná pijavica. Malý potkan. Hanbi sa, ty troska.
"Drž už hubu. Sklapni! Nenávidím ťa." Skríkol a priložil si ruky na uši. "Už ťa nebudem počúvať." Tom na neho vystrašene pozeral. Čo to malo znamenať?
Bill pomaly otvoril oči. Keď uvidel pred sebou Toma, ako naňho pozerá s otvorenými ústami, vybehol von. Vbehol do svojej izby a zamkol sa vo svojej kúpeľni. Zviezol sa po dverách na zem.

Goodbey my beloved brother

3. dubna 2010 v 4:53 | Sisa |  Jednodielne
goodbey

"Bill?"
"Áno?"
"Billi. Poď ku mne."
"Máš ma rád Tomi?"
"Čo to je za otázku? Samozrejme že ťa mám rád." Pousmial sa Tom a prstom mu prešiel po nose.
"Ja neviem." Usmial sa Bill.
"Ty si trdielko." Zasmial sa Tom a zmocnil sa jeho pier. Nebolo to pomalé a nežné. Bolo to vášnivé a rýchle.
"Tomi. Prosím spomaľ." Odtiahol sa od Toma.
"Bill prestaň! Vieš že to neznášam. Neznášam keď robíš tieto svoje drahoty." Naštvane sa rozkríkol Tom.
"Si jak nejaké decko."
Billovi sa nahnali slzy do očí. Prečo je k nemu taký?
"Prosím ťa len mi tu neplač!" Bill napriek tomu vzlykol.
"Do riti si jak nejaká hysterka
Bill! Spamätaj sa sakra!" Zavrčal Tom a naštvane treskol s dverami.
Bill s plačom dopadol na posteľ. Prečo mu to robí? Veď nechcel až tak veľa. Len trochu citu.