Skúška

11. srpna 2009 v 10:14 | Sisa |  Skúška -Dokončené
Takže je tu slúbená prvá časť.






Sedela som na posteli a pozerala po izbe. Je to pravdepodobne posledný krát kedy som tu.
Musím odísť. Opustiť všetko čo mám tak rada. Kamarátky, školu ľudí ktorých mám nadovšetko rada. Pýtate sa prečo? Neni sú to ani dva týždne čo mi zomrela mama. Sú z otcom rozvedený a on býva v Nemecku. Ja tam teraz musím ísť s ním. Svet sa mi rúca ako domček s karát. Nemám na výber už tu nikoho nemám a čo sa týka otca tiež sa netvári veľmi nadšene , že ma má na krku. Pred domom zatrúbilo auto. Postavila som sa. Posledný krát som sa poobzerala a vyvliekla kufre pred dom.
"Kurnik Nessa trvá ti to jak v lete na saniach. Švihni si."
"Prepáč ale tie kufre sú vážne ťažké."
"Povedal som ti že si nemáš brať veľa vecí otvor to."
"Ale ocko vážne sú to len potrebné veci."
"Povedal som. "otvoril kufre. " Toto máš na čo kurnik?" povyhadzoval na ulicu plyšákov a listy od jej kamarátiek.
"Ocko prosím nie."
"Áno nepotrebuješ to.""Vanessa neser ma nepotrebuješ nič s tohto necháš ten kufor tu."
"Ocko sú to jediné pamiatky na mamu a na moje kamarátky."
"Nepotrebuješ to sadaj do auta."
"Otec prosím." Slzy mi stekali po líci.
"Nerev nie si malá." Zasyčal.
Natiahla som sa na zem pre dve fotky. Pre fotku mojej maminky a spoločnú fotku s babami.
"Zober si len handry na oblečenie Nessa všetko ostatné tu nechaj."
"Ale prečo?" preskakoval mi hlas. Čo som mu urobila keď mi toto robí?
"Lebo. Zabudneš na Slovensko. Nikdy sa sem nevrátiš. Je to zabudnutá kapitola tvojho života a teraz sadaj."
Poslúchla som nemalo cenu protestovať. Tak to išlo celú cestu. Pozerala som von oknom a nekomunikovala. Nemala som sa s ním o čom baviť.
"Ozaj Nessa hovorila ti vôbec mama že máš brata a sestru ?"
"Čo?" zarazila som sa. "Brata? To nemyslíš vážne."
" Andreas má 17. Je to zlatý chalan.
A Barbara má 16."
"No super lepšie to ani dopadnúť nemohlo." Podotkla som ironicky.
" Čo máš zas za problém? Si ako tvoja mater nikdy sa ti nič nepáči."
"Mojej mame daj pokoj."
"Fajn" odsekol a znovu sa venoval šoférovaniu.
"Kam to vlastne zapadnem?" spýtala som sa po hodine ticha.
"Do loitsche"
"No pekne"
Cesta sa neskutočne vliekla takže sme sa po 10 hodinách cesty dostali do Nemecka.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.